FK Kulpín

Slávnosť výročia posviacky kostola

Kirbaj či kirvaj? Ani jedno ani druhé slovko v slovenskom slovníku nenájdete. Avšak, viac - menej všetci vieme, že ide o slávnosť výročia posviacky kostola alebo u katolíkov aj sviatok patróna, ktorému je kostol zasvätený. Ide teda o cirkevné hody, ktoré napríklad v Kulpíne, Kovačici a v Aradáči budú prebiehať zajtra, keďže tieto kostoly oslavujú Pamiatku posvätenia chrámu Božieho 18. a 19. októbra a slávnostné služby Božie bývajú v najbližšiu nedeľu k tomuto dátumu. Kovačický kostol v tomto roku oslavuje svoje 190. narodeniny a kulpínsky je 139-ročný. V tomto mesiace budú ešte kirbaje s jarmokmi v Padine a Silbaši.

 

Slávnosť výročia posviacky kostola

 

V Aradáči kostol a fara boli ukončené a vysvätené roku 1826 a kovačický kostol roku 1828 keď ho 19. októbra posvätil Gabriel Machuľa, sarvašský farár. V tomto chráme okrem bohoslužieb, často prebiehajú aj koncerty vážnej hudby, keďže je mimoriadne akustický. Tak to bude aj v tomto roku, keď organový koncert usporiada Janko Siroma a vystúpia spevokoly toho zboru.

Aj padinský kostol je pomerne starý, s jeho stavbou sa začalo o 6 rokov po kovačickom a stavaný bol v rokoch 1834 - 1839. Cirkevný sviatok, kirvaj býva v posledná nedeľa v októbri.

Kulpínsky slovenský kostol bol vybudovaný za pôsobenia evanjelického farára Félixa Kutlíka 19. októbra roku 1879.

V Báčskom Petrovci si slovenskí evanjelici modlitebnicu vybudovali ešte v roku 1783 a kostol 13. októbra 1823. Pazovský slovenský evanjelický kostol pochádza z roku 1788 a bol stavaný na mieste prvého zbúraného kostola.

V Padine Pamiatku posvätenia chrámu Božieho oslávia na nedeľu 28. októbra, keďže si ju v tomto zbore pripomínajú v najbližšiu nedeľu k 31. októbru. V Silbaši cirkevné hody pripadajú na 31. októbra – Pamiatku reformácie, a v ten deň si každoročne pripomínajú aj posvätenie kostola z roku 1886.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

-1 #2 RE: Slávnosť výročia posviacky kostolaMiroslav Benka 2018-10-31 01:10
Citovanie Ján Kulík:

Už či Kirvaj, alebo Kermeš, majú spoločné et. východisko, ktoré je v strednom hornom nemeckom kir(ch)mёsse a predstavuje kombináciu slov kirch + wih + mёsse, kde kirche = cirkev, kostol, wihen = svätiť, ktoré súvisí s lat. vincio = zväzovať, viazať; v sanskrite má podobu –viśa = putá, + Masse, Maesse, Mёsse, čo predstavuje indoeurópske mass = festival, oslavy a tu svoje východisko má aj slovo omša.

Do slovníka dolnozemských Slovákov kirvaj sa dostal cestou nárečia tamojších Nemcov, Švábov.


Je však zaujímavé, že nemecké pramene uvádzajú obe varianty rozšírené na pomenovanie pamiatky posvätenia chrámu.

Kirweih ( krátením z Kirchweihe ) ako aj pomenovania blízke ku Kirbei ( v severnom Pfalzi sa hovorí povedzme Kerb ).

V dialektoch Švábskej oblasti sa hovorí aj Kirbe ( južná čast Nemecka Schwabenland, z ktorej pochádzali prví tunajší kolonisti - tým aj pomenovanie Švábi pre všetkých tunajších Nemcov ).
V Barani zase Kirmess..
Je však ešte celý rad variant, ktoré používali tunajší Nemci na pomenovanie tejto slávnosti: Kärwa, Kiridag..

Asi to v konečnom dôsledku záviselo od vplyvu jednotlivých nemeckých osídlení s rôznymi nárečovými skupinami, na susediace slovenské, či inojazyčné dediny..
Nahlásiť administrátorovi
+3 #1 Kirvaj, KermešJán Kulík 2018-10-21 16:58
Áno, Kirvaj v SSJ nenájdeme. Je tam len jeho paralela používaná na Slovensku, Kermeš.

Kirvaj sú cirkevné hody spojené s ľudovou zábavou. Je to svojdruh cirkevného jarmoku, ktorý sa v jednotlivých osadách na Dolnej zemi koná na deň posvätenia domáceho chrámu.

Už či Kirvaj, alebo Kermeš, majú spoločné et. východisko, ktoré je v strednom hornom nemeckom kir(ch)mёsse a predstavuje kombináciu slov kirch + wih + mёsse, kde kirche = cirkev, kostol, wihen = svätiť, ktoré súvisí s lat. vincio = zväzovať, viazať; v sanskrite má podobu –viśa = putá, + Masse, Maesse, Mёsse, čo predstavuje indoeurópske mass = festival, oslavy a tu svoje východisko má aj slovo omša.

Do slovníka dolnozemských Slovákov kirvaj sa dostal cestou nárečia tamojších Nemcov, Švábov.

Kirbaj je len skomolená podoba kirvaja. Pozri vyššie na slovo wihen a toto w- sa v nemčine nemohlo posunúť na b-. Podobných skomolenín máme ešte hodne. Napr. v určitých lokalitách sa korčule posunuli na čorkule. (A)eroplán na Eloplán a v jednej našej osade sa mama, maminka posunuli na mana, maninka.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články