FK Kulpín

Krokmi víťazov

V týchto októbrových dňoch si v našich prostrediach pripomíname oslobodenie miest a dedín v II. svetovej vojne. Druhá svetová vojna je najkrvavejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, v ktorom životy utratilo vyše 50 miliónov ľudí a ďalším miliónom životy boli zničené a domy zbúrané. Po vojne sa svet rozdelil na dva tábory: komunistický blok vedený Sovietskym zväzom a Čínou a demokratický svet vedený USA. Bol to začiatok Studenej vojny. Hoci väčšina ľudí si 8.-9. mája pripomína víťazstvo nad nacizmom a fašizmom, ideológia ako taká pretrváva doteraz a Studená vojna stále trvá. Preto je dôležité neustále opakovanie vojnových udalostí a poukazovanie na hrôzy vojen. Už 70 rokov to robia členovia Zväzu združení bojovníkov národnooslobodzovacej vojny (SUBNOR), ktorých, žiaľ, stále ubúda. Či to po nich bude mať kto robiť?

 

Krokmi víťazov

 

Krokmi víťazov

 

Krokmi víťazov

 

Krokmi víťazov

 

Novosadskí bojovníci si v Deň oslobodenia mesta 23. októbra pripomenuli nielen hrôzy vojny a 70 rokov SUBNORu, ale zároveň oslávili aj 74. výročie oslobodenia Nového Sadu v II. svetovej vojne roku 1944. V Dome vojska Srbska v Novom Sade bola pri tej príležitosti Slávnostná akadémia pod názvom Krokmi víťazov.

O Novom Sade počas okupácie v druhej svetovej vojne a o vyslobodzovacích akciách hovoril predseda organizácie Záložných vojenských dôstojníkov mesta Nový Sad Boško Pilipović. Okrem iného spomenul aj akciu pálenia konôp v Báčskom Petrovci.

31. augusta 1944 bol totiž založený Novosadský partizánsky oddiel v ktorom pôsobilo šesť čiat, okrem iných aj slovenská a novosadská. „Dôležitá akcia tohto oddielu bolo pálenie veľkého množstva konôp v Báčskom Petrovci, ktoré boli určené na odvoz do Nemecka, ako aj diverzie na trati Nový Sad–Subotica a tak ďalej, " – povedal Boško Pilipović. Novosadský partizánsky oddiel účinkoval aj v oslobodení Báčskeho Petrovca 15. októbra, Nového Sadu 22. a 23. októbra 1944, ako aj iných okolitých dedín.

 

Krokmi víťazov

 

Krokmi víťazov

 

Poému Vojvodina Miroslava Miku Antića na slávnostnej akadémii bravúrne predviedol herec Národného divadla z Nového Sadu Miodrag Petrović

 

Poému Vojvodina Miroslava Miku Antića na slávnostnej akadémii bravúrne predviedol herec Národného divadla z Nového Sadu Miodrag Petrović

 

Kovačica bola od okupantov oslobodená 3. októbra roku 1944, 13. októbra partizáni vyslobodili Kysáč, 14. októbra Laliť, 15. októbra bol oslobodený Kulpín a Báčsky Petrovec, 17. októbra nasledovala Selenča, 23. októbra 1944 Nový Sad a Stará Pazova...

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

-1 #1 Sláva im...p. 2018-10-27 13:55
Ako dnes alebo aj nejak univerzálnejšie hodnotiť bojovanie za
slobodu ? Žiť po svojom, asi by bola najstručnejšia definícia toho čo
si praje väčšina. Ži a dovoľ aj iným žiť...To neznamená absolútnu
slobodu. Len všeobecný rámec. Pre dobro a zlo, šťastie a menej
šťastia. Bez nátlaku aby si splnieval vôľu cudzincov, ich zaujmy a
sny…
Lež, kto sú všetko cudzinci a cudzie ? Nestávajú sa takými aj naši, vlastný ?
A či, ozaj, jesto väčší dôkaz lásky ako keď niekto dá život pre
svojich priateľov a blížnych ?
A či nie je v tom, podstatne, aj sláva tých čo bojovali za slobodu ?
V podstate, evanjelská cnosť a hodnota, mnoho staršia od susledných
“izmov”...
Ako rozlišovať kto za čo bojuje ? Dobrodejatelia a misionári by si
asi s tankami, delami ap. nemali začínať. A všetci, kňazi zvlášť by
mali vedieť čo je povedané pre tých čo berú meč ?!
Takže, nech je sláva tým čo padli v boji za slobodu. Proti nacizmu a
fašizmu. Ale aj padlým v boji proti komunizmu a podobným “izmom” ktoré
sa nasilim ako cudzie nastolovávali . Vrátane aj perfídne,
propagandné, mediálne ap. pokusy zavádzania neoliberalizmu.
Mimochodom, či boli len komunisti a ľavičiari antifašisti ? Stovky
tisic mladíkov z USA sa pozdvihli “kopnúť Hitlera…” Nie je bludné
považovať, že tí a mnohí iní boli - ľavičiari…
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články