FK Kulpín

Nedeľná škola a petrovská knižnica

Dnes je Svetový deň kníh a autorských práv, ktorým sa prejavuje úcta voči tvorcom, vydavateľom, knihovníkom a kníhkupcom. Medzi dolnozemskými Slovákmi boli od pradávna kniha, tvorba, učenie a čítanie vysúvané na popredné miesto. Svedčí o tom Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci. V tejto súčasnej podobe ona pôsobí od roku 1996, jej história je však 175-ročná a siaha až do roku 1845. V tom roku v auguste, vďaka Štefanovi Homolovi (1820-1881), vznikla v Petrovci Nedeľná škola a s ňou, ako jej súčasť, aj prvá knižnica s počiatočným fondom 150 kníh. Treba zdôrazniť, že petrovská knižnica patrí medzi najstaršie v Srbsku. Zaujímavosťou je, že je táto knižnica o jeden mesiac staršia aj od novosadskej knižnice, ktorá bola založená v septembri 1845 a vo Vojvodine je od petrovskej staršia iba knižnica v Irigu. Knižnica, resp. Srbská čitáreň v Irigu, bolo prvé a najstaršie čitateľské stredisko vo všeobecnosti v Srbsku a bola založená 14. januára 1842.

 

Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci má vyše 50 tisíc kníh

 

Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci má vyše 50 tisíc kníh

 

Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci má vyše 50 tisíc kníh

 

Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci je v súčasnosti najväčšou slovenskou knižnicou v Srbsku, presnejšie najväčšou knižnicou s väčšinovým fondom v slovenskom jazyku. Pravdepodobne je ona tiež najväčšou knižnicou mimo územia Slovenska s knižným fondom prevažne v slovenčine. Knihy do knižnice v čase jej zakladanie darovali početné významné osobnosti, medzi inými Ján Kollár, Karol Štúr, Michal Godra, Ján Kadavý, farár Ján Stehlo, učiteľ Beniamin Reisz, sám zakladateľ kaplán Štefan Václav Homola a mnohí iní.

Dnes už táto naša knižnica má vyše 50 tisíc kníh a medzi nimi sú aj skutočne vzácne raritné exempláre. Najstarším knižným pokladom je kniha v latinčine Theologiae Moralis Officia Hominis Christiani z roku 1698, ktorá bola reštaurovaná a je aj patrične ochránená. Jej reštauráciu pred asi desaťročím vykonali v Slovenskej národnej knižnici v Martine. Ďalším knižničným skvostom je lyricko-epická báseň Sláwy dcera Jána Kollára z roku 1832.

 

Theologiae Moralis Officia Hominis Christiani z roku 1698 po reštaurácii v Martine (hore vľavo fotografia pred reštauráciou a vpravo po reštaurácii)

 

Theologiae Moralis Officia Hominis Christiani z roku 1698 po reštaurácii v Martine (hore vľavo fotografia pred reštauráciou a vpravo po reštaurácii)

 

Sláwy dcera Jána Kollára z roku 1832

 

Sláwy dcera Jána Kollára z roku 1832

 

V Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci ochraňujú všetky naše noviny a časopisy

 

V Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci ochraňujú všetky naše noviny a časopisy

 

Katarína Pucovská

Foto Martin Pucovský

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články