FK Kulpín

Generácia sedemdesiatnikov

Generácia narodených v roku 1950 v tomto roku oslavuje sedemdesiatku. Táto generácia maturovala na dnes už 101 ročnom petrovskom gymnáziu v školskom roku 1968/69 ako 50. generácia. Vošla do Pamätnice 50 rokov slovenského gymnázia v Petrovci ako posledná generácia. V tom roku v dvoch slovenských triedach štvorročné školenie ukončilo 52 žiakov. Všetci do jedného pokračovali v školení. Nie všetci však vysoké školy ukončili. Ale, mnohí z nich dosiahli v živote nanajvýš významné profesionálne úspechy. Viacerí aj po vysokej škole pokračovali v školení a získali tituly magistrov a doktorov vied, stali sa univerzitnými profesormi a niektorí si dobrú povesť získali v riadení podnikmi, v súkromnom podnikateľstve, v literatúre, na matičnom poli, v teológii, chirurgii...

 

Generácia sedemdesiatnikov

 

Generácia sedemdesiatnikov

 

Generácia sedemdesiatnikov

 

Generácia sedemdesiatnikov

 

Generácia sedemdesiatnikov

 

Generácia sedemdesiatnikov

 

Jedineční boli už počas gymnaziálneho školenia, okrem iného aj tým, že založili bigbeatovú skupinu gymnazistov Polnoční králi, či Králi nocí, ktorá úspešne vystupovala po mnohých našich osadách a zaradená je do dejín našej dolnozemskej beatovej hudby. Táto 50. generácia maturantov petrovského gymnázia sa vlani, v roku storočnice našej najstaršej stredoškolskej vzdelávacej ustanovizne, a po päťdesiat rokoch od ich maturity, stretla v hojnom počte a v dobrej nálade. S úctou si zaspomínali na svojich triednych profesorov Annu Benkovú a Branislava Speváka a s nejednou slzou v oku aj na zosnulých spolužiakov, ktorých vlani bolo 15 a nedávno sa do večnosti pobrala aj Jarmila Konigová.

 

Generácia sedemdesiatnikov

 

Generácia sedemdesiatnikov

 

Generácia sedemdesiatnikov

 

Generácia sedemdesiatnikov

 

Báseň Slnovrat Jána Labátha bola zaradená do spomenutej pamätnice k päťdesiatke petrovského gymnázia. Prvé verše tejto básne znejú:

Na prázdnom peróne bezradný stojíš. Úzkosť
Ťa prikovala k podlahe. Zúfalosť ti podáva
Ruku. Mladosť za tebou volá. Obzrieš sa. Svietia
Biele ramená polnoci...

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články