FK Kulpín

Kroje Slovákov z Bulharska ožili s pesničkami

Spolok Slovákov z Bulharska v nadväznosti na projekt nahrávania CD piesní Slovákov z Bulharska s podnázvom Ninto od muškátu najkrajší kvet (finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí), ktoré sa uskutočnilo v roku 2021 pod vedením speváčky Danky Sihelskej a hudobníka Milana Verónyho v štúdiu Môlča records, natáčal tento rok v júni klip k trom pesničkám – Volári volári, Šťiri húske biele, Dobre mi je dobre. V klipe vystupovala Danka Sihelská s našimi krajanmi, ktorí spievali aj na CD. Danka vystúpila vo vlastnom kroji z obce Ábelová pri Lučenci jednej z oblastí odkiaľ Slováci koncom 17. storočia odchádzali na Dolnú zem.

 

Danka Sihelská v kroji z obce Ábelová pri Lučenci

 

Danka Sihelská v kroji z obce Ábelová pri Lučenci

 

František Sobek a Janko Jančík počas natáčania. Na hlavách majú gazdovské kalapy

 

František Sobek a Janko Jančík počas natáčania. Na hlavách majú gazdovské kalapy

 

Robo Bošeľa pri práci s deťmi počas natáčania obrazov k piesni Šťiri húske biele

 

Robo Bošeľa pri práci s deťmi počas natáčania obrazov k piesni Šťiri húske biele

 

Po príchode Slovákov do Bulharska v roku 1884, nosili muži ešte široké biele „obstrambané" gate (nohavice) z konopného plátna, ktoré boli Bulharom na posmech, a preto ich Slováci rýchlo vymenili za čierne „pantalvony" (pantaľuoni – nohavice: Gornomitropolský slovník, Anton Habovštiak, Bratislava 1998). V atlase tradičnej kultúry slovenských menšín v strednej a južnej Európy (Nadlak, 2006) sa uvádza, že spomínané gate, ktoré muži nosili hlavne v lete, sa celkom prestali nosiť v medzivojnovom období. Nahradili ich úzke nohavice z domáceho súkna a nosili sa v lete i v zime. V rámci nášho projektu sme preto aj my zvolili pre mužov čierne nohavice, tak ako to vidíme na fotografiách.

 

Mužské kroje a ženský kroj s dvoma radmi fialových stužiek na geceľi. Na fotke zľava Pavel Koňarik, Klárika Tokošová a Štefan Červenák

 

Mužské kroje a ženský kroj s dvoma radmi fialových stužiek na geceľi. Na fotke zľava Pavel Koňarik, Klárika Tokošová a Štefan Červenák

 

Pavel Koňarik s koníkom Mattom počas natáčania piesne Volári Volári

 

Pavel Koňarik s koníkom Mattom počas natáčania piesne Volári Volári

 

Husiarka Helenka pri natáčaní obrazov k pesničke Šťiri húske biele

 

Husiarka Helenka pri natáčaní obrazov k pesničke Šťiri húske biele

 

Aby sme zachytili kultúru Slovákov z Bulharska aj z pohľadu ich krojov, ktoré sa v origináli už nezachovali, oslovili sme Margarétu Hlbockú (Margaret-design), ktorá sa venuje výrobe krojov, aby nám ich vyhotovila ku klipu troch vybraných piesní. Tento projekt sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Nadácie SPP.

Na základe starých fotografii odkiaľ krojárka čerpala strih a na základe krížikového stehu výšivky na obliečke vankúša, paplóna a klinovníka odkiaľ čerpala kvetinový vzor a farebnosť, Margaréta Hlbocká ušila repliky piatich ženských a piatich mužských krojov, z toho dvoch detských.

 

Kroje Slovákov z Bulharska ožili s pesničkami

 

Kroje Slovákov z Bulharska ožili s pesničkami

 

Geceľe (sukne) šila z rovného pásu bavlny s rôznymi vzormi - kvety, bodky, prípadne jednofarebné – ktoré sme vyberali presne podľa konkrétnych fotografii. Geceľe sú v páse zakladané na záhyby. Biele dievčenské sukne sú v spodnej časti zdobené dvomi tenkými ozdobnými pásikmi – ružové a fialové. V spodnej časti geceľe je pridaný a predšívaný pás látky (plech) kvôli spevneniu kraja a lepšiemu tvaru sukne. Z publikácie Naši v Bulharsku vieme, že geceľe sa zapínali na patentky, čo sme aj dodržali, avšak v páse sme volili zapísanie na gombík. Ženské blúzky boli šité z bavlny. Zdobené časti na predných dieloch sú vyšívané najskôr na pásiky, ktoré sa následne našívali na diely blúzky. Predný diel je v plecnom šve tiež zahnutý do 1 - 2 záhybov smerom k prieramku. Kratší rukáv je hlavicový, zakladaný na 4 - 6 záhybov do vrchnej časti prieramku - opticky dvihnutý rukáv. Kvietok na manžete je vyšívaný priamo na diel (na manžete môžu byť aj ozdobné zámiky). Golierik je oblého tvaru a kvietok na ňom je vyšívaný tak, aby z neho plynule prechádzala výšivka do pásov na prednej časti. Dievčatá mali účes urobený z jedného vrkoča ozdobeného dole mašľou a ženy na hlave šatku zaviazanú pod bradou na jeden uzol.

Mužské košele sú podobnej strihovej varianty ako ženské blúzky, rozdiel je len v dĺžke rukávu, ktorá je klasická, rukáv nie je v hlavici zakladaný ale hladký a golierik je špicatého tvaru s prinechaným stojačikom tak, ako to vidíme na fotkách u mužov. Muži mali na hlavách gazdovské kalapy.

 

Kroje Slovákov z Bulharska ožili s pesničkami

 

Kroje Slovákov z Bulharska ožili s pesničkami

 

Pri práci sme sa však neopierali len o staré fotografie a pár zachovaných výšiviek. Cenným zdrojom informácii nám boli starší krajania, ktorí sa sami do takých krojov obliekali ešte keď boli deti a pamätali si, ako ich nosili ich mamy a staré mamy, ako tkali látky, šili a vyšívali. Vzory a farby, ktoré sme zvolili, zodpovedajú, podľa ich slov originálu a majú významnú výpovednú hodnotu aj vzhľadom na to, že Slováci v Bulharsku ako enkláva migračného prúdu dolnozemských Slovákov už nežijú a ich tradície a zvyky prežívajú len vďaka generáciám žijúcim na Slovensku.

Zaujímavosťou sú výšivky Slovákov žijúcich v Bulharsku, najviac zastúpené hlavne na perinách, obrusoch a klinovníkoch (uterákoch). Perinám, ako ozdobe prednej izby, sa venovalo najviac pozornosti, a preto sú výšivky aj v dvoch radoch. V týchto spávali len hostia alebo nevesta cez svadobnú noc. Na krojoch však výšivka, aj podľa slov učiteľa Jána Michalka (Naši v Bulharsku, Myjava 1936), schudobnela čo do farieb i slovenských ornamentov, ako napríklad slovensky štylizované jabĺčka, kvety, ruže, vetievky. Nahradili sa bielou čipkou. Slovenky tiež vyšívali bulharskou „broderiou" (brodirať – vyšívať: Gornomitropolský slovník, Anton Habovštiak, Bratislava 1998) krížikovým stehom. Oživenie výšivky prišlo v dobe samostatnej slovenskej školy (od roku 1923), ktorá bola slovenským osviežením vo viacerých smeroch a mala nesmierny význam.

 

Margaréta Hlbocká a František Sobek počas skúšky kroja

 

Margaréta Hlbocká a František Sobek počas skúšky kroja

 

Farmár Martin Bagar na farme Etelka, kde prebiehalo dvojdňové natáčanie

 

Farmár Martin Bagar na farme Etelka, kde prebiehalo dvojdňové natáčanie

 

Natáčanie prebiehalo počas dvoch dní na farme Etelka u známeho farmára Martina Bagara. K pesničke Volári volári nám zapožičal kravičku Malinu, k druhej pesničke samozrejme húsky a zahral si aj koník Matty. Kameraman a zároveň aj režisér projektu bol Robo Bošeľa.

 

Katarína Koňariková (predsedníčka Spolku Slovákov z Bulharska)

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články