Dvestoročnica narodenia Rudolfa Choteka/Koteka

Rodina Chotekovcov, ktorá okrem iného vlastnila aj veľké kaštiele v Dolnej Krupej a v Krompachoch na území terajšieho Slovenska, rodinnými väzbami získala roku 1853 aj panstvo Futog v južnej časti Rakúsko-Uhorska, vo Vojvodine. K panstvu Futog/Futak patril Starý Futak, Begeč, Hložany, časť Petrovca, Kysáč a Piroš (Rumenka). Osobitným ich panstvom bol Čerević v Srieme a k nemu patriaci Neštín a Bánoštor. Išlo približne o 15 000 hektárov pôdy. Tento majetok predtým vlastnil Jozef Brunsvik z Dolnej Krupej (obdobie 1805 – 1852) a pred ním Andrej Hadík z Dunajského Klátova (obdobie 1769-1801). Rudolf Chotek st. (1822 – 1903), ktorého dvestoročnicu narodenia si pripomíname v tomto roku, bol všeobecne známy ako dobrák s veľkou záľubou v ovocinárstve. Ako poľnohospodársky odborník zmenil kolorit celého tohto rozsiahleho panstva, ktoré vzorne spravoval celé polstoročie, v období 1852 – 1903. Po jeho smrti majetok zdedil syn Rudolf Chotek ml., ktorý už nebol tak dobrým hospodárom a ani v národe príliš obľúbeným pánom.

 

Portrét Rudolfa Chotka st. z roku 1870 (https://cs.wikipedia.org/wiki/Rudolf_Chotek_%281822%E2%80%931903%29)

 

Portrét Rudolfa Chotka st. z roku 1870 (https://cs.wikipedia.org/wiki/Rudolf_Chotek_%281822%E2%80%931903%29)

 

Korešpondenčný list z Futog z roku 1899, z obdobia Rudolfa Choteka st., ktorý vlastnil väčšinu objektov z fotografie (foto: facebook Futog)

 

Korešpondenčný list z Futog z roku 1899, z obdobia Rudolfa Choteka st., ktorý vlastnil väčšinu objektov z fotografie (foto: facebook Futog)

 

List písal vtedy tridsaťročný novosadský advokát Miloš Krno, ktorý vtedy už vážne plánoval začať vydávať časopis Dolnozemský Slovák (vychádzal s prestávkou v období 1902 – 1920)

 

List písal vtedy tridsaťročný novosadský advokát Miloš Krno, ktorý vtedy už vážne plánoval začať vydávať časopis Dolnozemský Slovák (vychádzal s prestávkou v období 1902 – 1920)

 

Futocké panstvo bolo veľmi veľké, Chotekovci vlastnili rozsiahle lesy ale aj nepriehľadné oráčiny s úrodnou obrábacou pôdou, preto príjmami z panstva Futog mohli podporovať zámok v Krompachoch na Slovensku, kde mali Chotekovci rodinnú hrobku. O spahiluku (panstve) Kotekovcov Lazar Knežević, pisár futocký, 2. februára 1874 zaznamenal tieto riadky: „Spahiluk tento je jedným z najvýznamnejších v krajine, keďže má iba ornej pôdy do 30.000 katastrálnych jutár. Okrem toho sú tu ešte veľké, bohaté lesy, rozsiahle pasienky a rýty, majú tu všelijakých siatin, dreva, dobytku, kamenného vápenca a vzorných vinohradov. Na pasienkoch sa napása vykŕmený dobytok, kone a ovce. V lesoch sa kance voľne rozmnožujú, a to zvlášť v bukových lesoch v Srieme, tiež v Báčke v lipových a dubových lesoch. Veľký zisk prináša aj konopa, ktorú najviac sejú. Taktiež aj tabak a aj repka prinášajú spahiluku významný zisk."

Gróf Rudolf Chotek st. sa narodil 12. februára 1822 v Miláne a zomrel počas návštevy na svojom panstve vo Futogu 3. decembra 1903. Futockým panstvom najprv spravoval spolu s bratom Ottom Chotekom. K panstvu patrila aj sriemska dedinka na druhom brehu Dunaja Neštín. V minulosti ona bola obývaná prevažne Slovákmi. O udalostiach v 19. storočí v tejto dedinke nachádzame zaujímavý údaj zaznačený v knihe zostavovateľa Adama Vereša, evanjelického biskupa, vydanej v roku 1930: „Ako čo Hložanci išli do práce v lesoch kniežaťa Odescalchiho, tak mnohí Slováci zo Slovenska a z Báčky, evanjelici a katolíci prichodili na pánstvo grófa Choteka, zvané Cerovača, ktoré je od obce Neštín na Dunaji vzdialené asi 4 km. Slovenských evanjelických bírešov bolo na tom pánstve toľko, že sa tam pred vojnou každý mesiac odbavovaly bohoslužby. Keď si títo pánskí bíreši usporili niečo peňazí, hneď hľadeli zakúpiť domy a pozemky v Neštíne, takže už roku 1825. mali svoju slovenskú školu a slovenského učiteľa. Školu založili grófovia Rudolf a Oton Chotek, ktorí boli patronmi tej školy až po 1860. rok. Zpočiatku sa vyučovalo v škole len slovensky s troma inými jazykmi a to horvatským, nemeckým a maďarským až do 1861. V tom roku bol vynechaný nemecký jazyk. Škola táto menovala sa rímsko-katolíckou školou, lebo Slováci boli zväčša rímsko katolíci". Treba však poznamenať, že v uvedenom roku 1825 futocké a čerevićské panstvo patrili ešte Brunsvikovcom a v tom čase niekoľkoroční Rudolf a Otto školu založiť nemohli, pravdepodobne to v ich mene urobil starý otec, gróf Brunsvik, alebo jeho dcéra, čiže Ottova a Rudolfova matka Henrieta (1789-1857), rod. Brunsvik a vydatá za Hermanna Choteka.

Po otcovej smrti futocké panstvo zostalo vo vlastníctve Rudolfa Choteka ml. do roku 1921. Vtedy, v tom povojnovom období a po zániku Rakúsko-uhorskej monarchie, agrárnou reformou začali odoberať z grófovho majetku a možno práve to mohlo byť dôvodom predčasného úmrtia mladého Choteka, ktorý v 51. roku nečakane zomrel na infarkt.

Chotekovcov srbské zdroje vo väčšine prípadov premenovali, prekrstili na Kotekovcov, ojedinele aj na Čotekovcov.

 

Katarína Pucovská