V tomto roku, v tomto decembrovom čase, keď sa skoro stmieva a dni sa ponáhľajú do Vianoc, takmer ani necítime duch a ruch vianočný. Sedíme doma osamote a vyhýbame sa zbytočným vychádzkam. Viac než inokedy sme v akejsi tíši, sami. Na krajšie časy odkladáme nákupy, stránime sa ľudí a vyhýbame sa aj účasti na spoločenských, kultúrno-umeleckých a zábavných programoch, ktorých v tomto roku veľa ani nieto. Omnoho viac než nákupná horúčka a tóny Tichej noci z početných predajní, mnohým z nás bude chýbať prítomnosť blízkych pri štedrovečernom stole a čaro Vianoc z našich kostolov. Je zrejmé, že v týchto podmienkach pandémie, ak aj štedrovečerné a vianočné bohoslužby budú, na nich bude obmedzený počet prítomných, ktorý sa už teraz musí rešpektovať. Za takýchto okolností, televízna a rozhlasová redakcia RTV včera večer nahrávala dopredu svoj vianočný program v Hložanoch. Prinášame kúsok z tej atmosféry.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)