Takúto vetu a podobné ospravedlnenie, alebo skôr výhovorku, používame čoraz častejšie. Hnaní sme akousi neukojiteľnou túžbou po úspechu, alebo nejakom víťazstve. Ženieme sa do roboty, do úpravy seba a svojho príbytku, do kúpy potrebných, ba aj celkom zbytočných vecí... len aby sme boli lepší, krajší a úspešnejší... Možno však život nie je len o tom, aby sme iným dokazovali, akí sme dobrí, pekní a úspešní. Život je aj o objavovaní toho, čo NÁS činí šťastnými a kým v hĺbke duše sme.
Členovia združenia osôb s osobitnými potrebami Objatie z Kulpína našli čas a pred sviatkami do poštovej schránky mi dali takúto gratuláciu
Mali by sme viac spoznávať sami seba, byť sami sebou a mať sa radi. Je v poriadku, ak teraz nemáme všetko, čo chceme. V skutočnosti totiž všetko ani nepotrebujeme. To čo však stále potrebujeme je teplá ruka, teplé slovo, teplé pohladenie... Teda, svojich najbližších, rodinu a priateľov. Moderná doba a vysoké pracovné nároky nás však nútia podávať čoraz vyššie výkony na úkor vlastného súkromia. Naháňame sa neraz aj za mnohým nereálnym, nepolapiteľným. Pritom sa zbytočne vyčerpávame a neraz, keď sa napokon ozvú výčitky svedomia, sami seba karháme, že odsúvame dôležité súkromné záležitosti.
Pod stromček som dostala knihu Ľutujem, nemám čas... Aj keď ten čas aj mňa stále nejako naháňa, našla som si čas na jej prečítanie. Zaintrigoval ma najprv titulok a potom aj údaj o autorke, že niekoľko rokov pracovala ako klinická psychologička...
Je to silný príbeh o láske, priateľstve a o tom, čo je v živote najdôležitejšie. Ale aj o nástrahe dnešnej doby, workoholizme, o hľadaní samého seba, uvedomení si životných hodnôt.
Nemienim písať o knihe, chcem iba pripomenúť, že ešte stále knihy existujú a že je dobre mať čas pre svojich blízkych a dobré čítanie.
Katarína Pucovská
Tomáš Čelovský (1958)
Objavy
Bola to zaujímavá hra
Nakúkať zvedavo
životu do karát
sám
Priúčať sa pravidlám hry
s pocitom dieťaťa
čo prvýkrát vyšlo na povalu
A nakoniec zistiť
že môžeš získať hociktorú kartu
Iba jednu nie
Tým posledným tromfom
čo si ho skrýva v rukáve
so sebavedomým úsmevom
tým ťa nakoniec dorazí
No predsa hráš
Inak nemožno
Hráš
teda si