Predvčerom to u Maglovskov bolo smutné-presmutné. Slzy v očiach a beznádej. Kam sa uchýliť, keď odrazu stratíš strechu nad hlavou. Včerajší deň už budil novú nádej. Od rána sa tam vrtko krútili, vynášali, odnášali, donášali, znášali... i známi i neznámi. Dnešná akcia pokrývania domu škridlou, keď sa okolo domu hemžilo množstvo ľudí, svedčila , že nie vždy platí latinská fráza Homo homini lupus. Ba naopak, „móba" ubezpečila, že človek človeku môže byť aj Človekom. Len si to treba zaslúžiť. Maglovskovci si to zaiste zaslúžili. V rekordnom čase, za dva dni... a na dome už stojí nová strecha. Čoskoro budú aj humanitárne koncerty a všetky trovy budú uhradené. Prvý bude v SVD v Petrovci 8. apríla o 20.h a druhý bude 22. apríla v kulpínskom dome kultúry. Ondrej Maglovský sa už teraz najsrdečnejšie poďakúva všetkým, čo v týchto ťažkých chvíľach boli s ním a jeho rodinou, už či priamo, alebo v myšlienkach, čo telefonovali, pomáhali, alebo pomoc núkali.
Na „móbe" boli mladí a starší, susedovci a cezpoľní, hudobníci, folkloristi, mládežníci, robotníci, penzisti... riaditelia, predsedovia, politici, kňaz... Vedno pracovali, nik sa nepovyšoval, nik nikomu zle nezmýšľal a tá zhoda a súdržnosť hriala srdcia nielen rodine Maglovskovej.
O požiari u Maglovskov viac TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/10203-poziar-v-kulpine
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov