Klub Kulpínčanov

Biologický krúžok na petrovskom gymnáziu

V bohatých dejinách petrovského gymnázia a spoločenského života s ním spätého, organizované boli rôzne formy mimoškolskej, mimotriednej a mimoprogramovej výučby a vzdelávania. Sem patrili rôzne žiacke športové kluby, predovšetkým šachový, potom rôzne kultúrne sekcie. ako čo boli divadelná, hudobná a tanečná, ako i známy zamovzdelávací literárny krúžok Sládkovič, v ktorom si cibrili literárne perá aj naši známi, úspešní spisovatelia. Obdobne boli aktívne aj vedecké krúžky: chemický, historický a predovšetkým biologický. Žiaci sedliackeho, dedinského pôvodu mali blízko k prírodným vedám preto aj prejavili osobitný záujem o prácu v biologickom krúžku.

 

Veľký plagát, ktorý je súčasťou ornitologickej výstavy biologického krúžku na petrovskom gymnáziu vypracoval vtedajší žiak, akademický maliar Milan Súdi

 

Veľký plagát, ktorý je súčasťou ornitologickej výstavy biologického krúžku na petrovskom gymnáziu vypracoval vtedajší žiak, akademický maliar Milan Súdi

 

Ornitologická zbierka petrovského gymnázia bola slávnostne otvorená pri príležitosti 40. výročia založenia gymnázia a k nej vypracovali takýto album

 

Ornitologická zbierka petrovského gymnázia bola slávnostne otvorená pri príležitosti 40. výročia založenia gymnázia a k nej vypracovali takýto album

 

Ornitologická zbierka petrovského gymnázia bola slávnostne otvorená pri príležitosti 40. výročia založenia gymnázia a k nej vypracovali takýto album

 

Po otvorení výstavy „Záber z fauny Petrovca" skupina hostí a krúžkarov sa spoločne vyfotografovala

 

Po otvorení výstavy „Záber z fauny Petrovca" skupina hostí a krúžkarov sa spoločne vyfotografovala

 

Po otvorení výstavy „Záber z fauny Petrovca" skupina hostí a krúžkarov sa spoločne vyfotografovala

 

Záujem o prácu v biologickom krúžku bol výrazný zvlášť v období rokov 1955 až 1965 keď biológiu prednášal profesor a neskoršie riaditeľ petrovského gymnázia Samuel Spevák (1924–1984). Žiakom imponoval bohatými vedomosťami a schopnosťami koučingu, takže svojich nasledovateľov vedel motivovať pre viacročnú ochotnícku prácu na vedeckých programoch prieskumu fauny a flóry petrovského okolia. Desiatky záujemcov, predovšetkým žiakov posledných tried gymnázia, sa stretali každú sobotu popoludní, aby realizovali úlohy, ktoré si vytýčili počas týždňa. Najčastejšie to bola dermatoplastika, respektíve preparovanie vtákov pre potreby ornitologickej zbierky, ktorá sa počtom artefaktov vyrovnáva veľkým zbierkam prírodovedných inštitúcii v krajine. Zbierka bola otvorená pre verejnosť pri príležitosti osláv štyridsaťročného výročia založenia gymnázia v roku 1959, ako vzácna a jedinečná výstava. Nainštalovaná bola v slávnostnej sieni a neskoršie bola premiestnená v novom prírodno-vednom pavilóne gymnázia, kde sa aj teraz nachádza.

Do aktivít Biologického krúžku petrovského gymnázia bol som zapojený až 4 roky, z čoho 3 roky som bol jeho predsedom. Snáď aj preto vedúci krúžku, profesor Samuel Spevák trval na tom, aby som práve ja slávnostne otvoril ornitologickú výstavu. Pre mňa, vtedy maturanta, to bola veľká česť, ale aj krásnym zadosťučinením za vloženú štvorročnú snahu.

Počas predsedníckeho mandátu snažil som sa nielen na vytvorení ornitologickej zbierky, ale aj na rozvíjaní spolupráce so spolkami a inštitúciami mimo gymnázia. Nadviazali sme tak dobrú spoluprácu s Poľovníckym spolkom v Petrovci ako i s Prírodovedným oddelením Novosadského múzea na Petrovaradínskej pevnosti. Pre potreby tohto múzea sme sa zapájali do akcií obrúčkovania vtákov, aby mohli sledovať ich migrácie. Podnikali sme i výskumné cesty do bližšieho okolia, ale i do známych ornitologických rezervácií vo Vojvodine – na Obedskú a Cársku baru. Oboznámili sme sa s prácou Štátneho lesníckeho gazdovstva Jelen v Belehrade, kde už predtým boli zamestnaní ako inžinieri lesníctva bývalí žiaci petrovského gymnázia. Hosťovali sme na ich lesných majetkoch v Dobanovciach a v Iloku.

Taká čulá odborná, až vedecká práca, podnietila niektorých krúžkarov, aby si za svoje celoživotné povolanie zvolili biológiu, lesníctvo, poľnohospodárstvo, alebo až medicínu.

 

Prof.Dr Ján Kišgeci

foto Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články