Klub Kulpínčanov

Bicyklom za Slovákmi

Traja kamaráti, maďarskí Slováci, študovali v Bratislave, po návrate do Maďarska spolu zakladali Organizáciu slovenskej mládeže, dnes všetci traja pracujú na národnostnom poli a dodnes spolu každoročne trávia týždennú cyklo dovolenku medzi Slovákmi v zahraničí. Anton Paulik, parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku, Štefan Kraslán, vedúci odboru menšinového školstva na štátnom ministerstve a Imrich Fuhl, novinár a básnik, konateľ vydavateľskej Spoločnosti SlovakUm a zakladateľ a prevádzkovateľ nezávislého portálu www.oslovma.hu, sa rozhodli tohtoročnú dovolenku stráviť s nami. Pred jedenástimi rokmi si zmysleli cestovať bicyklom za Slovákmi, a tak najprv išli na Slovensko, potom aj do Čiech a v tomto roku ich cesta priviedla do Vojvodiny. Vraj vlani, keď boli na Stálej konferencii Slovákov v Bratislave počuli, že sa Vojvodina vyprázdňuje, že o 30 rokov nik tam už nebude, tak si povedali, že idú sa tam pozrieť, kým Slováci tam ešte sú... A tu ich prekvapila slovenčina v bežných rozhovoroch, na uliciach, v úradoch, predajniach, slovenské nápisy na všetkých inštitúciách... Prisľúbili, že prídu aj na budúci rok.

 

Imrich Fuhl, Štefan Kraslán a Anton Paulik v Kulpíne

 

Imrich Fuhl, Štefan Kraslán a Anton Paulik v Kulpíne

 

Počas svojho športového dobrodružstva, ktoré pomenovali CykloTour-3UmV boli v Novom Sade, v Báčskom Petrovci, Kulpíne, Jánošíku, Kovačici... Hovoria, že ten jeden športovo-rekreačný týždeň človeku vyčistí mozog. To každý potrebuje a počas tej dennej 80 – 90 kilometrovej jazdy možno si aj všeličo ujasniť, prediskutovať, ale sa aj všeličo dozvedieť. Keď nejazdia, trochu sa bavia a tentokrát realizovali aj niekoľko návštev a rozhovorov s predstaviteľmi tunajších Slovákov.

Anton Paulik, vyštudovaný historik, parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku pochádza z Békešskej Čaby a momentálne je v Budapešti. Pred rokom bol zvolený do maďarského parlamentu, kde je slovenským národnostným hovorcom. Ako hovorca má mnohé práva a výhody aké majú parlamentní poslanci, ibaže nemá právo hlasu. Môže však cez parlamentný Národnostný výbor, utvorený z 13 národnostných hovorcov (každá národnosť v Maďarsku má jedného hovorcu), iniciovať modifikáciu alebo vydanie zákona.

Zastupuje záujmy asi 35.000 obyvateľov, ktorí sa v poslednom sčítaní obyvateľstva vyjadrili, že majú nejakú kultúrnu väzbu so Slovenskom. Avšak, k slovenskej národnostnej príslušnosti sa prihlásilo iba asi 18.000 a necelých 10.000 obyvateľov sa vyjadrilo, že im je slovenčina materinský jazyk.

 

Bicyklom za Slovákmi

 

Štefan Kraslán, toho času pôsobí na Ministerstve ľudských zdrojov, ktoré sa zaoberá celkovou problematikou spätou s ľuďmi, čiže pod neho patrí sociálna oblasť, zdravotníctvo, školstvo, kultúra, šport... On pracuje v oblasti školstva, kde pôsobí už 20 rokov. Na ministerstve sa zaoberá národnostným školstvom, a to nielen slovenským, ale školstvom všetkých trinásť národností žijúcich v Maďarsku. Národnostné samosprávy, teda aj Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, majú v poslednom období dosť široké práva v oblasti školstva a kultúry. Starajú sa o základné dvojjazyčné školy a o školy, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet.

Zákon je však jedno a štatistika niečo celkom iné. Tá vie svedčiť aj o tej horšej stránke. Konkrétne v tomto prípade svedčí o tom, že v Maďarsku majú zo sto dedín, kde žijú Slováci, avšak iba v asi 35 školách sa vyučuje slovenčina, kým v ostatných dedinách sú iba maďarské školy. Pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi mali dvojnásobný počet žiakov. Toho času v Maďarsku sú aj dve špeciálne slovenské školy, kde sa slovenčina vyučuje od materskej školy po gymnáziá, okrem toho majú aj 4 dvojjazyčné školy, kde viac ako 50 percent vyučovacích hodín musí prebiehať v slovenčine. V materských školách zhruba je 2.500 detí, asi 3.500 je v základných školách a do 100 žiakov je na gymnáziách.

Imrich Fuhl nás poinformoval o informovaní v Maďarsku. Okrem iného poznamenal, že vo verejnoprávnej maďarskej televízii po slovensky vysielajú 26 minút týždenne, miestne médiá už nevysielajú v slovenčine, rozhlas je na tom lepšie, majú denne hodinové a dvojhodinové celoštátne vysielania. Rádio-televízny program priprávajú šiesti novinári, dvaja sú v televízii a štyria sú rozhlasáci. Regionálne noviny zanikajú a celoštátne majú jediný týždenník Ľudové noviny, ktorý má aj internetovú podobu www.luno.hu. Maďarský týždenník je spolu s našim Hlasom ľudu jediným slovenským týždenníkom Slovákov v diaspóre, s tým že Ľudové noviny pripráva iba 5-6 ľudí a noviny majú 500 predplatiteľov. Štyrikrát ročne vydávajú aj tematickú prílohu Lúč. Už 70 rokov tlačia ročenku Náš kalendár. Čabianska organizácia Slovákov vydáva ďalší kalendár: Čabiansky kalendár.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články