Klub poľnohospodárov Kulpín

Jánovi Kišgecimu čestný titul Dr.h.c.

V aule Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre 23. októbra 2019 bude slávnostné zasadnutie Vedeckej rady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, rozšírené o Vedeckú radu Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov, na ktorom udelia čestný titul doctor honoris causa prof. Dr. Jánovi Kišgecimu z Univerzity v Novom Sade. Profesor Kišgeci sa tak stane tretím Slovákom zo Srbska (resp. Juhoslávie) s týmto akademickým titulom. Čestný doktorát – doctor honoris causa – filologických vied Univerzity Komenského v Bratislave bol roku 1989 udelený Jánovi Kmeťovi za významné zásluhy na rozvoji juhoslovansko-slovenských vzťahov v oblasti vedy, kultúry a vysokého školstva. V roku 2012 Vedecká rada UMB v Banskej Bystrici udelila tento titul prof. Dr. Michalovi Harpáňovi, ktorý sa svojou vedeckou, pedagogickou a prekladateľskou aktivitou spolupodieľa na rozvoji literárnej vedy a translatológie, šírení hodnôt vzdelanosti, humanizmu a kultúry v domácom, krajanskom a medzinárodnom kontexte.

 

Jánovi Kišgecimu čestný titul Dr.h.c.

 

Jánovi Kišgecimu čestný titul Dr.h.c.

 

Prof. Dr. Ján Kišgeci sa v rámci svojej vedeckej a pedagogickej práce tiež zameriaval na spoluprácu s vedeckými a pedagogickými inštitúciami v Slovenskej republike a zahraničí. Ako člen profesorského kolektívu Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade pokračoval rozvíjať vedeckú spoluprácu medzi Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre a Poľnohospodárskou fakultou v Novom Sade, ktorú začali akademik profesor Emil Špaldon z Nitry a akademik profesor Petar Drezgić z Nového Sadu.

Spolupráca so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre pokračovala spoločným projektom na zachovaní variability poľnohospodárskych kultúr a ich druhov, ktoré voľne rastú v prírode. Tento program Ján Kišgeci, ako minister poľnohospodárstva Srbska a neskoršie ako riaditeľ Zväzového ústavu pre rastlinné a živočíšne genetické zdroje v Belehrade, realizoval spolu s profesorom Jánom Brindzom, vedúcim Oddelenia pre genetiku a šľachtenie Poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Autochtónny materiál zozbieraný na území Juhoslávie ( Srbsko a Čierna Hora) bol daný k dispozícii génovej banke na Slovensku a opačne. Za tým účelom nadviazaná bola aj spolupráca Zväzového ústavu pre rastlinné a živočíšne genetické zdroje v Belehrade s Výskumným inštitútom rastlinnej výroby – Génovou bankou v Piešťanoch.

Ako prednášateľ na Poľnohospodárskej fakulte v Belehrade na predmete Liečivé rastliny a ako prednášateľ na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade, Ján Kišgeci nadviazal čulú spoluprácu s prednášateľom na predmete Liečivé rastliny na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Miroslavom Habanom.

Za celkovú úspešnú spoluprácu s vedeckými a osvetovými inštitúciami v Slovenskej republike prof. Dr. Ján Kišgeci sa roku 1997 stal externým členom Akadémie poľnohospodárskych vied v Nitre. Dekrét mu bol odovzdaný roku 1999 v Nitre.

Podľa vzoru na Poľnohospodárske múzeum v Nitre Ján Kišgeci z postu ministra poľnohospodárstva Srbska v Kulpíne, v ambiente pitoreskného kaštieľa, založil roku 1993 Poľnohospodárske múzeum, ktoré zachováva duchovné technologické dedičstvo a tradície srbských poľnohospodárov. Pri príležitosti zaznamenávania 80 rokov od založenia Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre roku 2002 kulpínske múzeum sa tam predstavilo svojou výstavou Tradície Slovákov na Dolnej zemi. Keďže Poľnohospodárske múzeum v Nitre pôsobí v rámci Agrokomplxu, nadviazaná bola čulá spolupráca aj s touto organizáciou. Ako minister poľnohospodárstva v Srbsku Ján Kišgeci pravidelne spolupracoval s Ministerstvom poľnohospodárstva Slovenskej republiky v rámci každoročného zasadania zmiešanej komisie pre hospodársku spoluprácu dvoch krajín.

Na znak uznania za spoluprácu so Slovenskou republikou a za zásluhy v oblasti zachovávania a rozvoja národného, duchovného a kultúrneho povedomia a upevňovania identity Slovákov v zahraničí Ján Kišgeci bol roku 2016 ocenený Pamätnou medailou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy a Matica slovenská z Martina ho roku 2018 ocenila Cenou predsedu Matice slovenskej.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články