Klub poľnohospodárov Kulpín

Fyzik a vedec Jaroslav Michal Labát

Prof. Dr. Jaroslav Labát – náš významný fyzik, vysokoškolský pedagóg a vedec, je jeden z najlepších odborníkov z oblasti ionizovaných plynov plazmy v Srbsku. Je zakladateľom Fakulty pre fyziku a meteorológiu a Fakulty pre fyziku v Belehrade a Ústavu pre fyziku v Zemune. Tiež bol pri zrode a aj viacročným predsedom Spolku fyzikov Srbska. Od roku 1992 je členom akadémie vied v New Yorku a za člena elitného Vedeckého spolku Srbska ho zvolili roku 1996. Profesor Labát, vlastným menom Jaroslav Michal Labát sa narodil 8. apríla 1933 v Petrovci a pochádza zo známej petrovskej Labáthovej rodiny. Titul doktora fyziky získal roku 1963 v Liverpoole v Anglicku. S manželkou Oliverou, tiež doktorkou fyziky, žije v Belehrade, majú dve deti, syna Ivana, ktorý je doktorom molekulárnej biológie a dcéru Miroslavu, doktorku medicíny.

 

Fyzik a vedec Jaroslav Michal Labát

 

Fyzik a vedec Jaroslav Michal Labát

 

Profesora Labáta a jeho manželku Oliveru sme navštívili v ich belehradskom byte. Srdečne nás prijali a pán profesor sa ihneď rozrozprával čistou správnou materčinou. Manželke, Srbke, nepredstavoval žiaden problém sledovať rozhovor, keďže tiež dobre ovláda slovenčinu. Aj ich deti sa ju vraj naučili a podľa slov nášho hostiteľa vždy keď s rodinou cestovali do Petrovca, po Nový Sad sa rozprávali po srbsky a od Nového Sadu do Petrovca po slovensky. Rád si spomína na rodisko, kam s rodinou skôr často chodieval. Pravidelne navštevoval cintorín, vždy sa poklonil predkom, veľmi si vážil starých rodičov a je veľmi pyšný aj na svojich rodičov, ktorí hrdo kráčali s dobou, ba neraz dobu aj predbiehali. Škola pre nich bola veľmi dôležitá. Preto aj jeho vyslali na školenie do Belehradu.

– Že prečo som zakotvil na univerzite a venoval sa osvetovej a vedeckej práci? Tú osvetovú žilku mi zaštepila nebohá matka, Emília rodená Lačoková, ktorá bola učiteľkou. Nadanie pre fyziku a technické vedy som zdedil po otcovi, ktorý bol v tom veľmi úspešný samouk. V mladosti som sa unášal plánmi odísť do Inštitútu vo Vinči a zaoberať sa výlučne výskumami v jadrovej fyzike, no predsa som si zvolil univerzitu a teraz, s odstupom času si myslím, že som nechybil. Som spokojný s tým, čo som v živote dosiahol. Za mnou zostal veľký počet diplomovaných odborníkov, zaoberal som sa aj niekoľkými oblasťami vedy a s dosiahnutím pozoruhodných výsledkov získal som aj renomé vo svete.

Vo svojich vedeckých aktivitách na univerzite profesor Labát sa od samého začiatku orientoval na oblasť fyziky plazmy a elektrických výbojov v plynoch. Hovorí, že to bola sľubná oblasť, keďže sa po vybuchnutí prvej tzv. vodíkovej bomby veľmi rozmýšľalo o tom, ako by sa energia fúzie vodíkových atómov mohla využívať a kontrolovane získavať. Keďže sa, vtedy ešte iba mladý odborník, vážne „vrhol" do neznámej a pritom aj nebezpečnej oblasti, podarilo sa mu získať štipendium Anglickej atómovej komisie. Začiatkom roku 1960 odchádza na univerzitu do Liverpoolu, kde tri roky pracoval na výskumoch vodíkovej plazmy a kde roku 1963 získal doktorát.

Potom už nasledoval vzostup v kariére. Výsledky svojich výskumov profesor Labát zverejnil v 58. prácach publikovaných v eminentných medzinárodných vedeckých časopisoch. Vyše 60 jeho vedeckých prác je zverejnených v zborníkoch z medzinárodných vedeckých konferencií. Najmenej 150-krát ho citovali vo svojich prácach a monografiách iní autori. Na ôsmych medzinárodných konferenciách mal úvodnú prednášku. Ako hosťujúci profesor a výskumný pracovník pôsobil tiež na Elektrotechnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, na Ústave pre fyziku československej akadémie vied v Prahe, na Elektrotechnickej fakulte Univerzity v Liverpoole, na Ústave pre fyziku plazmy Max Plank v Garchingu v Nemecku a na Univerzite v Novom Sade tri roky prednášal elektroniku pre študentov fyziky. Prednášal aj profesorom fyziky stredných škôl na početných seminároch, zúčastnil sa na mnohých kongresoch pre profesorov fyziky, bol angažovaný vo vzdelávacích reláciách v programoch rádia Belehrad a Nový Sad, usporiadal veľký počet populárnych prednášok na gymnáziách po celom Srbsku...

– To čo mi je veľmi ľúto, z mne neznámych dôvodov, nikdy ma nezavolali držať odbornú alebo populárnu prednášku na mojom gymnáziu v Petrovci.

Za výnimočné pracovné a vedecké výsledky získal viacero uznaní ako aj Rad práce so zlatým vencom. Bolo to jedno z najvyšších štátnych ocenení vo veľkej SFRJ, ktoré sa udeľovalo v období rokov 1945 – 1992.

 

Fyzik a vedec Jaroslav Michal Labát

 

Fyzik a vedec Jaroslav Michal Labát

 

– Nakoniec, ako snáď najvýznamnejšiu časť môjho života, chcel by som zdôrazniť manželstvo s mojou manželkou Oliverou, ktorá bola docentkou na Strojníckej fakulte v Belehrade, z ktorého sa zrodili naše dve deti, Ivan a Miroslava. Im patrí vďaka za všetky moje úspechy.

V súčasnosti, teraz už starým rodičom Labátovcom, radosť robia vnučky Irena a Izidora a vnuk Vladimír. Manželská dvojica doktorov fyziky, teraz už dôchodcov, svojim trom vnúčatám vrele vďačí za lásku.

Aj keď za profesora Jaroslava Michala Labáta možno povedať, že je občanom sveta, predsa si ho môžeme aj privlastňovať. Veď, na rodisko nikdy nezanevrel a krásnu slovenčinu si stále zachováva. Ibaže do Petrovca už nechodieva, jeho rodina sa z neho už akosi vytratila. Z blízkej rodiny už tam nemá nikoho. Niekto umrel, iný sa odsťahoval. Aj priezvisko tejto vetvy Labáthovcov pomaly zaniká. Profesor Labát síce syna má, avšak ten už nemá mužského potomka. No v Bratislave, kam loďka života odplavila profesorovho bratranca, priezvisko Labát po tejto petrovskej labáthovskej vetve sa dodnes zachováva.

V dejinách Petrovca rodina Labáthová zanechala hlbokú stopu. Údajne sa na tieto končiny prisťahovala s prvými osadníkmi roku 1745. O tých prvých svojich dolnozemských predkoch sa profesor Labát málo dozvedel. Viac vie o prastarom a starom otcovi a samozrejme o otcovi.

Štefan Labáth (1842 – 1903) a jeho syn Michal Labáth (1872 – 1956) boli pánski krajčíri a obaja udalosti z dejín Petrovca zapisovali do učňovského pamätníka či pasportu (Wanderbuch), z ktorého sa možno viac dozvedieť o vtedajších udalostiach. Výňatky z týchto zápiskov publikoval prof. Dr. Ján Kišgeci v knihe Petrovská dedina. Michal Labát ml. (1899 – 1989), profesorov otec (z priezviska si vymazal „h"), bol vyučeným obchodníkom, no pracoval ako účtovník a jeden čas bol i riaditeľom kníhtlačiarne. Tiež bol veliteľom Dobrovoľného hasičského spolku a spolu s manželkou Emíliou rod. Lačokovou, ktorá bola učiteľkou, boli prvými náčelníkmi Sokolského spolku. O tom sa možno dočítať v knihe Dr. Jána Babiaka Keď vzlietol sokol petrovský.

Syn Michala Labáta a Emílie rodenej Lačokovej Jaroslav Michal základnú a strednú školu skončil v Petrovci a fyziku vyštudoval na Prírodo-vedecko matematickej fakulte Univerzity v Belehrade roku 1958. Počas svojej plodnej odbornej a vedeckej kariéry sa vyšplhal na sám vrch našich slovenských dolnozemských významných osobností. A nielen slovenských. Bol aj kandidátom na člena Srbskej akadémie vied a umení, no, ako hovorí, vtedy jediný krát v živote mu bolo jasne povedané, že jeho národnostná príslušnosť je prekážkou a že sa členom Akadémie nemôže stať, lebo je Slovák. Tiež, ale poznamenáva, že práve vďaka národnostnej príslušnosti mohol prednášať v Československu.

Dnes 86-ročný vitálny profesor vo výslužbe, sa v myšlienkach rád vracia do Petrovca a gymnaziálnych lavíc.

– Z dejepisu som mal trojku a pre ňu som musel skladať maturitu. Keby mi profesor Tibor Kőnig chcel dať štvorku, bol by som oslobodený skladania skúšok. Ale, nechcel, lebo som mu dokazoval, že komunizmus nemá perspektívu...

Biografia Jaroslava Labáta zverejnená vo Vedeckom spolku Srbska TU:
http://nds.edu.rs/clanovi/prof-dr-jaroslav-m-labat/?lang=lat

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

0 #1 Príklad a poklad pre národ.Valent, Belehrad 2019-11-29 10:41
Valent, Belehrad, 29.11.2019

Príklad a poklad pre národ.

Z dávnej známosti s pánom prof. Dr. J. Labátom, na
moju prosbu i jeho dočasného zapojenia sa do (po)minulých
aktivít Slovákov v Belehrade, zrodila sa naša vzájomná úcta,
hrdosť na osobu vedecko-odborného prestížu v SFRJ, Srbsku
a v šírom svete. Patria tomu i fyzická i mentálna i intelektuálna sviežosť a dobrý zdravotný stav menovaného; svedčia o časti
toho i podané fotografie. Uzavrel som to i vďaka nedávneho rozhovoru s prof. Labátom. Nech taký stav dlho trvá a s
radosťami života zveľaďuje život všetkých členov rodiny prof.
J. Labáta !
Pani K. Pucovská výstižne, dokumentovane článkom
svedčí o praci osloveného. Zároveň poukazuje i na zachovanie
(si) pánom prof. J. Labátom, v ústraní národného života, skôstov
a osobeností svojho národa i odovzdania toho, vďaka pomoce
pani manželke, na ich dietky. Osoby tých vlastností tak a tym
slúžia ako príklad a poklad pre nás i inoročevých spoluobčanov.
Na diela i výkony ľudí patrilo by (nám) nepretržite poukazovať oslovením osobností i slovenskej komunity v Srbsku.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články