Klub poľnohospodárov Kulpín

Naša obľúbená vianočná pesnička

V evanjelickom spevníku Tranovského kancionál (tretie vydanie juhoslovanské – 1981), v časti „Piesne vianočné", pod číslom 45 nachádza sa prekrásna pieseň „Čas radosti, veselosti..." Ako poznámku tu nájdeme, že je to „Slovenská zo XVII. st. Odvtedy sa spevníky a ich vydania zmenili, pesničky sa poslovenčili, avšak pokladám za nutné, dať ju v tom našom pôvodnom znení. Neraz som ju počul, v čase predvianočnom, ako si ju mať spievala, kým povedzme rozťahovala rejteš, či vykrajovala muškacóny...

 

Naša obľúbená vianočná pesnička

 

Naša obľúbená vianočná pesnička

 

Naša obľúbená vianočná pesnička

 

45.Čas radosti, veselosti světu nastal nyní;
Neb Bůh věčný, nekonečný narodil se z panny;
V městečku Betlémě,
V jesličkách na slamě
Leží malé pacholátko na zimě::
2.Co jsme všickni lidé hříšní radostně čekali,
To anjelé dnes vesele nám jsou zvěstovali:
A protož plesejme,
Všickni se radujme,
Pacholátku, nemluvňátku zpívejme.
3.Spasiteli, kvítku milý,Pane náš Ježiši,
Z čisté panny narozený, poklade nejdražší,
Králi náš, Pane náš,
Skloň se k nám jako Pán,
Dej milosti, své radosti dojít nám;:"

V starších „Spevníkoch" táto pesnička je napísaná „švabachom". Nechcel som ju tak podať, lebo načo? Ja si to celkom dobre a bez problému prečítam, ale koľko ďalších? Nechcel som pesničku podávať v jej „celej impozantnosti". Radšej nech si ju prečítate v „prijateľnejšom" jazyku.

„Čas radosti, veselosti..." – to sú pre kresťana Vianoce, či slovenskejšie: KRAČÚN. Áno, slovenskejšie, lebo Kračún je slovanské slovo. Zanedbali sme ho len preto, lebo aj Maďari (nemali na to svoje slovo), prevzali si od nás a utvorili Karacsóny.

Keď prišla doba obrodenectva, a keďže nám vzorom bola čeština, zriekali sme sa aj svojich „historických" slov, len aby sme sa dištancovali. Škoda. Veľká škoda. Neboli sme nadostač „draví", vzdelaní, aby sme si vedeli zachovať, privinúť svoje starobylé slová.

Na Dolnej zemi a to nie len v Maďarsku, ale aj vo Vojvodine a v Rumunsku aj dnes sa oslavuje Kračún. Vplyv maďarčiny? Sotva. Skorej tu ide o zachovanie si akože „archaizmu" – slovanského, slovenského.

Práve sme v čase očakávania narodenia Spasiteľa, Ježiša Krista. Ľudia sa horúčkovite priprávajú, len aby príchod Spasiteľa oslávili čím dôstojnejšie. Vonku padá sniežik, ale v izbách, pri kozuboch je rušno. Krášlia sa jedličky.... a aj sa zaspieva. Veď, človek je vo veselej nálade. Na Štedrý večer spev bude znieť a ozývať sa v chrámoch, mestom, dedinami... a aj doma. Aspoň tak bývalo v čase môjho detstva a mladosti.

V súčasnej dobe to čaro Vianoc nám pomaly akosi bledne. Ľudia sa rozpŕchli a to nielen v rámci krajiny, ale aj po svete. No, predsa, takmer každý jeden, ak nie inokedy, aspoň teraz si spomenie na domov, detstvo a krásu bielych Vianoc. Ochladnuté srdce vysťahovalca, emigranta, zohreje dávny plamienok rodného ohniska. Tichú noc, Čas radosti veselosti, alebo podobné pesničky si bude zo srdca spievať– veď, z domova mu nezostalo takmer nič iné. Len spomienky. Krásne spomienky na kraj, detstvo, mladosť... prvé ukradnuté bozky, prvé nevinné lásky... A tie najkrajšie spomienky sú práve na tie rodinné Vianoce, na Kračún. V ušiach mi práve brnká materina pesnička, „Čas radosti, veselosti..." Musím sa neraz aj „schovať", aby domáci nevideli, že práve ona mi ženie slzy. Aj ja sa musím pýtať (ako Puškin) „Si ešte živá, drahá mati...?"

Hľa, trvalo mi vyše jedného roka, kým som prišiel na nejakú stopu aj tejto pesničky. V novom evanjelickom „Spevníku" pesničku si nájdeme pod číslom 41, s poznámkou, že je z roku 1505 (z predref.) a na samom konci je poznámka, T45, čo sa vzťahuje na číslo pesničky v Tranovského kancionále. Je tu aj poznámka :Podľa nápevu latinskej piesne zo 14. storočia: Omnis mundus jucundetur a ďalšia poznámka, že je „slovenská zo 17. storočia (C.C.)"

 

Ján Kulík

 

 

Komentárov  

+2 #2 Vianoce-Kračún, či Kračún-Vianoce?Ján Sabo 2019-12-14 04:42
Keď som si dnes ráno (14.12. o 4:05) otvoril stránku a začal čítať o Kračúne, len tak mimochodom som si pomyslel, kto to asi písal. No zručné pero autora ma nesklamalo. Janko Kulík to vie pekne vystihnúť aj nenásilným vysvetlením etymológie slova, ako uvádza, že hoci ho používajú aj Maďari je naše - historické. A takých slov je naozaj viac, ale spomeniem len jedno - načim, ktoré sa z nášho bežného jazyka úplne vytratilo, hoci v slovníku sa ešte nachádza. I ja pripomeniem pesničku, ktorú si zasa spievala moja mama Zuzana, rod. Trpínska, rodáčka z Kulpína - Narodil sa Kristus pán, veselme sa...
Pozdravujem všetkých čitateľov tejto neuveriteľne "živej" stránky, ako aj jej doborovoľníckych autorov.
Ján Sabo z Prievidze
Nahlásiť administrátorovi
+1 #1 RE: Naša obľúbená vianočná pesničkamisko 2019-12-13 13:55
krasne napisane mnohe spomienki
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články