Klub poľnohospodárov Kulpín

Svadba, o ktorej sa dlho rozprávalo

V dnešný deň v roku 1929 v Kulpíne sa konala nevídaná svadba. Mládenec z Ameriky, 24-ročný John Kriska si bral slobodnú devu, devätnásťročnú Annu Melichovú. Udalosť, o ktorej sa veľa rozprávalo už pred sobášom, ale aj po ňom. Mladoženích John, – v kulpínskej matrike sobášených zapísaný ako Jovan – vskutku bol Ján Kriška, narodený 26. 06. 1905 v Silbaši. Keď mal dva roky jeho rodina sa presťahovala do zámoria. Usadili sa v meste Akron, v štáte Ohio, ktoré v tom čase už malo rozvinuté remeselníctvo a kde sa rodina Krišková dobre prispôsobila. Po 22 rokoch Ján pricestoval z Ameriky do rodiska na dovolenku, kde zostal deväť mesiacov. Bol z neho už mládenec na ženenie a zrejme si vlastne do starej vlasti prišiel nájsť manželku. Rozhliadal sa po súcich slovenských devách a v Kulpíne sa tak zahľadel do mladého švárneho dievčaťa. Chodieval potom už za ňou kýmkoľvek sa s ňou a s jej rodičmi nedohodol o sobáši. Svadba bola veľká a tí, čo na ňu neboli pozvaní, prišli sa „čuduvať", čiže dívať sa a híkať nad tými novotami z „bieleho sveta". Tí najbližší mali možnosť sa aj vyfotografovať.

 

Svadba a mladomanželia Kriškovci sobášení 18.04.1929 v Kulpíne

 

Svadba a mladomanželia Kriškovci sobášení 18.04.1929 v Kulpíne

 

Svadba a mladomanželia Kriškovci sobášení 18.04.1929 v Kulpíne

 

Novomanželia Kriškovci po svadbe urýchlene pracovali na získaní potrebnej dokumentácie o manželskom sňatku, čo im bolo nevyhnutné na odchod do Ameriky.

V kulpínskej matrike sobášených poradové číslo 7 za rok 1929 uvádza:
mladoženích: JOVAN KRIŠKA,
zamestnanie: štampar
vierovyznanie: augsb.evang.
narodený: 26.06.1905
obyvateľ: Akron Ohajo, SAD
rodičia: Pavle Kriška a Jelisaveta Danko

mladucha: ANA MELIH,
zamestnanie: -
vierovyznanie: augsb. evang.
narodená: 26.11.1910
obyvateľ: Kulpín, k.br.178
rodičia: Pavle Melih a Marija Ivanković

 

Ešte slobodná Anna Melichová

 

Ešte slobodná Anna Melichová

 

Sobášení boli 18.04.1929 v Kulpíne. Z uvedeného vidno, že v matrike boli všetky mená a priezviská „posrbčené". Dievocké priezvisko mladuchinej matky bolo dokonca úplne zmenené, správne malo byť „Jovankovič". Všetky tie chyby spomaľovali a sťažovali získavanie cestovnej dokumentácie. Keď si napokon všetko vybavili, na dlhú cestu do zámoria si zbalili dostatok potravín a zopár vzácnych vecí a odevných predmetov.

 

Manželia Kriškovci s rodinou Melichovou z Kulpína, na pamiatku pred odchodom do USA

 

Manželia Kriškovci s rodinou Melichovou z Kulpína, na pamiatku pred odchodom do USA

 

Manželia Kriškovci s rodinou Melichovou z Kulpína, na pamiatku pred odchodom do USA

 

Po príchode do Akronu manželia si kúpili domček v blízkosti luteránskeho kostola. Tam sa im narodili tri deti Johnny, Bob a Ruth. V 30. rokoch XX. storočia prišli roky neblahé a veľká hospodárska kríza, v ktorej sa rodina Krišková rozrastala. Žilo sa ťažko a napokon sa rodina v roku 1946 rozhodla presťahovať na Floridu. Deti boli malé: Johnny mal 12, Bob 7 i Ruth 1 rok a bolo treba vyživiť päťčlennú rodinu. Na Floride pôda bola lacná, takže si v Seffneri na začiatok kúpili 20 hektárov. Bývali v prenajatom byte a ručne klčovali a zúrodňovali kúpenú pôdu. Vysádzali ju pomarančovými stromčekmi, a pomaranče balili a rozosielali po celej krajine. Kvalita pomarančov dopestovaných na plantážach Kriškovcov bola prvotriedna, boli preto vyhľadávané a rodina sa podľa nich stala známa. Na 17 hektároch mali vysadených 1200 stromov. Ich výrobky sa časom stali známou seffnerskou značkou a zárukou kvality. Na troch hektároch pozemku si postavili dom. Deti postupne rástli, takže Kriškovci hľadali zdroj obživy aj na iných stranách. Začali s kopaním studní a firma „Kriška a synovia" už v roku 1950 vŕtala studne po celej Floride. Podnik však zatvorili v roku 1974, po tom ako ich syn Johnny zahynul na pracovisku.

Ján sa potom už viac venoval svojej vášni – novinárčeniu. Do dôchodku odišiel ako novinár v známom floridskom denníku The Tampa Tribune. Dožil sa požehnaného veku 91 rokov. Manželka Anna ho do večnosti predišla vo svojom 82. roku. Pochovaní sú v spoločnej hrobke v Brandon, Hillsborough, Florida, United States.

 

Svadba, o ktorej sa dlho rozprávalo

 

Svadba, o ktorej sa dlho rozprávalo

 

Anna Krišková (rod. Melichová) v roku 1929 do USA odcestovala v kulpínskych slovenských krojoch. Ten odev si počas celého života ochraňovala ako najväčšiu vzácnosť. Po jej smrti odev si vzala dcéra Ruth Ann. Keď jej bolo clivo za matkou, obliekala sa do tých našich „širokých sukieň".

 

Ruth Ann Kriska Pascoe v matkinej kašmerínke

 

Ruth Ann Kriska Pascoe v matkinej kašmerínke

 

A potom sme prostredníctvom „kontaktu" na tejto webovej stránke dostali List z Floridy, o čom TU: http://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/4644-list-z-floridy. Potom v lete roku 2012, vo veku 67 rokov Ruth Ann Kriska Pascoe z južnej Floridy, prvýkrát pricestovala do rodného kraja svojich rodičov. Túžila zacítiť pod nohami tú zem, po ktorej počas svojho detstva a mladosti kráčali jej rodičia. V Kulpíne pobudla kratučko, necelé dva dni. Aj keď sme sa predtým nepoznali priniesla mi matkine kroje a povedala, že ak niečomu môžu poslúžiť, či by som sa o to postarala. Kroje som venovala Spolku kulpínskych žien a v tom istom roku v októbri sme ich zaradili do stálej etnologickej výstavy. Išlo o dva kroje, jednu kašmerínku s veľkými kvetmi a sivú hatlasku bohato ozdobenú sivou plisovanou (skladanou) stužkou, ako aj niekoľko ručníkov, spodných sukieň atď.

 

Storočné kroje precestovali svet a napokon sa vrátili do Kulpína

 

Storočné kroje precestovali svet a napokon sa vrátili do Kulpína

 

Nádhernej kašmerínke neodolala ani autorka textu

 

Nádhernej kašmerínke neodolala ani autorka textu

 

Pri rozlúčke v roku 2012 mi Ruth Ann povedala, že ju návšteva Kulpína nevýslovne duchovne nasýtila a zároveň sa vyznala, že sa jej pri rozlúčke s matkiným rodiskom zmocnila ukrutná tieseň a ešte dodala:
„...Ale sľubujem, vrátim sa,... ak Pán Boh dá..." V kulpínskom evanjelickom kostole sa ešte poklonila a vrátila sa na Floridu.

Pán Boh jej doprial. Vrátila sa o dva roky a v roku 2014 sa už v Kulpíne cítila ako doma. Objavila tu mnohých bližších a ďalších príbuzných, rovnako i v Silbaši.

 

Svadba, o ktorej sa dlho rozprávalo

 

Svadba, o ktorej sa dlho rozprávalo

 

Je snáď prirodzené, že človeka k rodisku viažu osobitné putá. A tie putá neraz ani čas, ani vzdialenosť, ani odlúčenosť nepretrhnú, ba naopak, s rokmi oni spevnejú. Vtedy živia citlivú dušu a každá drobnosť pripomínajúca rodisko, má pritom nesmiernu hodnotu. Tých zopár vecí a odevných predmetov, ktoré si mladomanželia Kriškovci po sobáši v kulpínskom kostole v roku 1929 vzali sebou na dlhú cestu do zámoria, boli tou troškou hmatateľnej duševnej stravy s vôňou domova, ktorú si počas celého života posvätne chránili.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články