Klub poľnohospodárov Kulpín

Kocúrkovo / Len, aby sme v hanbe neostali

Kocúrkovo je malé mestečko, kde je všetko naopak, a kde hlúpi vládnu múdrym. Na začiatku je motto: Čo sa smeješ? Reč je o tebe. V dnešný deň pred 190 rokmi 22. augusta 1830 sa v Liptovskom Svätom Mikuláši uskutočnilo prvé predstavenie Divadla slove(a)nského svato-mikulášskeho. Uviedli hru Jána Chalupku Kocúrkovo s podtitulom Len, aby sme v hanbe neostali. Autor tu používa ostrú satiru a kontrast. Pomenovaním mesta „Kocúrkovo" Chalupka do slovníka zaviedol výraz, ktorý zľudovel a stal sa všeobecným výrazom označenia neporiadku, hlúposti či obmedzenosti. Kocúrkovo je vymyslená osada so smiešne zaostalými, hlúpymi, malomeštiackymi obyvateľmi, symbol malomeštiackych pomerov. V takom Kocúrkove nemôžeš nikdy držať krok so svetom.

 

Kocúrkovo / Len, aby sme v hanbe neostali

 

Z postáv vysúvame:

- majster Tesnošil – je členom mestskej rady, preto je namyslený, napodobňuje šľachtu a pánov, cestoval po svete, rozprával po maďarsky a zaujíma sa o karty, klebety, pijatiku, len nie o prácu.

- Tesnošilová – je klebetná a veľmi rozmaznáva svoje deti, najmä syna.

- Anička – je nevychovaná, drzá k rodičom, rada sa parádi, ale nevie nič poriadne urobiť.

Dej: Do Kocúrkova príde mladý učiteľ Sloboda a Tesnošilová chce zaňho vydať Aničku. Nachystajú obed, Anička sa vyparádi, ale učiteľ Sloboda sa rozhodol pre Ľudmilu, ktorá vo všetkom Aničku prevyšuje. A tak Tesnošilovi zostali v hanbe.

Namiesto predslovu:

Kocúrkovania majú od pamäti sveta velikú k svojej vlasti a jej slobode, k svojej reči, k svojim obyčajom náklonnosť. No a to by nebolo zle samo v sebe, lenže sú oni v tejto veci opravdoví - Kocúrkovania. I len tie - odpytujem ale ponížene - i len tie nohavice musia mať taký kroj, aký mali ešte za Kakan kráľa.

Podľa ich názoru stojí Kocúrkovo práve v samom prostriedku zeme a niet iného jemu rovného mesta. - Za živa v Kocúrkove a po smrti v nebi. - A nedávno sa boli v krčme o to krvavé pračky zviedli, keď tomu jeden pocestný tuho odporoval, hovoriac, že tu i tam sa Kocúrkovo vyskytuje a že by on mohol niekoľko miest, mestečiek a dedín menovať v tejto a inej stolici.

Niet divu, že kto nie je rodom Kocúrkovan, alebo halenu inej farby a iného kroja nohavice nosieva alebo inú gramatiku nasleduje (a hovorí napríklad vahan miesto havan, rajndlík miesto riandlik alebo grobian miesto hrubian), nemá u nich žiadnej ceny.

Kocúrkovo si možno prečítať TU: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/206/Chalupka_Kocurkovo-alebo-len-aby-sme-v-hanbe-nezostali/3

 

kp

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články