Klub poľnohospodárov Kulpín

Mária Terézia a Slováci

Pripomíname si 240 rokov úmrtia Márie Terézie (nem. Maria Theresia; 13. máj 1717 –29. novembra 1780), veľkej panovníčky, ktorá bola najvýznamnejšou ženou Habsburskej dynastie a kľúčovou postavou v politike 18. storočia. Po svojom otcovi Karolovi spolu s korunou zdedila aj problémy. Obklopila sa však vzdelanými poradcami a práve oni iniciovali mnohé reformy zdravotníctva, školstva, súdnictva, armády aj viacerých zložiek hospodárstva. V realizácii reforiem po jej boku stáli aj niekoľkí Slováci. Pri reformách v školstve sa opierala o rady Adama Františka Kollára, rodom z Terchovej a Andrej Hadík z Dunajského Klátova si od nej zaslúžil Veľkokríž Vojenského rádu Márie Terézie, čo bolo najväčšie vyznamenanie habsburskej monarchie a stal sa prakticky ministrom vojny. Za vojenské zásluhy získal od nej veľký majetok vo Futogu, ktorého časti osídľovali Slováci a Hercegovskej rodine Stratimirovićovcov darovala Kulpín, kde sa tiež nasťahovali Slováci z Hornej zeme. Mária Terézia vo významnej miere ovplyvnila teda aj život dolnozemských Slovákov. Nie div, veď sa oni na Dolnú zem, na územie dnešnej Vojvodiny, sťahovali práve počas jej panovania.

 

Portrét Márie Terézie českého umelca Jozefa Hikela bol súčasťou veľkej výstavy Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine, ktorú pred piatimi rokmi usporiadalo Múzeum Vojvodiny

 

Portrét Márie Terézie českého umelca Jozefa Hikela bol súčasťou veľkej výstavy Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine, ktorú pred piatimi rokmi usporiadalo Múzeum Vojvodiny

 

Už v prvých rokoch svojho panovania, roku 1745, Mária Terézia pridelila pustatinu Kulpín hercegovskej rodine Stratimirović za zásluhy v boji proti Turkom. Práve v tom roku 1745 sa prisťahovali Slováci do Petrovca, ako prvej slovenskej osady na území dnešného Srbska. Petrovčania boli teda prvými osadníkmi na týchto, v tom čase pustých priestranstvách, no nie prví si mohli vystavať evanjelický kostol. V roku 1764, keď o to požiadali, súhlas od Márie Terézie, ktorá bola tvrdou katolíčkou, nedostali, preto si roku 1783 vystavali iba modlitebnicu. Skôr než v Petrovci evanjelické chrámy boli tak vybudované v Hložanoch, Kysáči, Selenči, Aradáči, Starej Pazove...

Gróf Andrej Hadík za vojenské zásluhy dostal v roku 1770 majetok Futog. Už v roku 1777 si tam postavil kaštieľ, ktorý je jedným z najstarších zachovaných šľachtických sídiel vo Vojvodine. Do týchto končín, do južnej Báčky, prišiel ako predseda Dvorskej vojnovej rady a človek, v ktorom mala dôveru Mária Terézia. Bol schopným nielen vojakom, ale aj hospodárom. Nesebecky pomáhal a podnecoval osídlenie, výstavbu, zveľadenie hospodárstva a rozvoj tohto báčskeho mesta a jeho okolia. Do týchto končín gróf Hadík priniesol pestovanie chmeľu a konôp. Do futockého panstva patrili aj slovenské dediny Petrovec, Hložiany, Kysáč a Begeč.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články