Pred dvomi týždňami, na Slovenských národných slávnostiach sa tešil z ľudí, zo stretnutí, z hudby, spevu, tanca, krojov... Tie mal obzvlášť rád, rád aj slovenskú vzorku vyšíval. Slovenskí velikáni mu boli vzorom, zobrazoval ich aj na svojich drevorytoch. Pri slovenskej hudbe neraz stál a pospevoval si... A podobne ako v živote, veľa priateľov mal aj na sociálnych sieťach. Zdieľal s nimi svoje dojmy. Tak po skončení slávností na svojom profile na facebooku napísal: „Máme nádej, že to bude o rok lepšie, hoci to už asi nikdy nebude ako to bývalo." Žiaľ, veľký kus pravdy ukrýva tá jeho veta. Bude to iste inak a hlavne bude to už bez neho. Keby však bolo bývalo ešte inak, Ondrej Ivičak by o desať dní oslávil 68. narodeniny.
So synom a manželkou
Štúr a Štefánik v Ondrejovom stvárnení
Fotografia z tohtoročných Slovenských národných slávností
Ondrej Ivičiak sa narodil 9.septembra 1953 v Petrovci rodičom Ondrejovi a Márii rod. Kevenskej. V rodisku zakončil základnú a strednú školu. Do manželstva vstúpil v roku 1978 s Máriou Kováčovou. V manželstve mali dcéru Milotu a syna Miloslava. S manželkou Máriou stál pri zrode Združenia petrovských výtvarných umelcov... Jeho filigránska práca so slovenskou výšivkou veľakrát prekročila štátne hranice a cestovala aj poza moria...
Ondrej Ivičiak umrel 31. augusta 2021 a pochovaný bol dnes popoludní na petrovskom cintoríne.
Česť jeho pamiatke!
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov