Klub poľnohospodárov Kulpín

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

Slávnostný program s odhalením pamätnej busty Adolfa Svätopluka Oswalda, Slováka, ktorý zahynul v Srbsko-tureckej vojne, v bitke pri Sriemskej Rači 4. júla 1876, prebiehal dnes napoludnie v tejto dedinke v hraničnom pásme s Republikou srbskou. Oswald bol členom dobrovoľníckych jednotiek v srbskej divízii Drina bojujúcej proti Osmanskej ríši. Finančné prostriedky na vypracovanie a postavenie pamätnej busty zabezpečil „Výbor pre postavenie pamätníka Adolfa Svätopluka Osvalda–Nový Sad" v čele s riaditeľom Archívu Vojvodiny Nebojšom Kuzmanovićom a mesto Sriemska Mitrovica. V tomto roku si pripomíname 145. výročie úmrtia Adolfa Svätopluka Osvalda a tento pamätník by podľa slov účastníkov dnešnej oslavy mal byť aj určitousi metaforou a symbolom srbsko-slovenského priateľstva, ktoré má hlboké korene, ktoré zaväzujú aj súčasníkov pestovať a prehlbovať tie vzťahy. Pamätník spoločne odhalili štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Srbska Nemanja Starović a veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku J.E. Fedor Rosocha.

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Slávnosť pri príležitosti odhalenia pamätníka prebiehala na presné poludnie na nádvorí Základnej školy v Sriemskej Rači. Slávnostné príhovory mali predstavitelia Srbska, Slovenska a zástupcovia mesta Sriemska Mitrovica v čele so starostkou Sriemskej Mitrovice Svetlanou Milovanovićovou. Na slávnosti odhalenia busty sa zúčastnil aj biskup SEAVC v Srbsku Jaroslav Javorník, predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík, čestný predseda MSS Rastislav Surový, predseda Združenia Srbov na Slovensku Stane Ribič, antropolog a archeolog Kristijan Obšust a ďalší.

V programe osláv vystúpil Komorný zbor Zvony a spevokol Ozvena zo Selenče, ktorý pod vedením Juraja Súdiho a za sprievodu selenčského orchestra zaspieval hymny Srbska a Slovenska. Spevák Miša Blizanac zaspieval pieseň Srbská zástava, ktorej autorom ja Svetozar Miletić. Príležitostnú baseň a Oswaldov text si prítomní vypočuli v prednese Anny Asodiovej z Kysáča a fujarista Michal Struhár z Báčskeho Petrovca priniesol do tohto sriemskeho mestečka tóny slovenského hudobného nástroja fujara.

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Busta Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači

 

Bustu vypracoval sriemskokarlovecký sochár Đorđe Lazić Ćapša.

Adolf Svätopluk Osvald (* 12. máj 1839, Banská Bystrica – † 4. júl 1876, v bitke pri Sremskej Rači) bol spisovateľ, novinár, redaktor. Pseudonym: A.Sv. Bystrický, Detvan, A.S.Pohronský, Turanský, Turský, Urpinov, Urpinský. Základné a stredoškolské vzdelanie získal v Banskej Bystrici, 1863 – 1866 študoval filozofiu na univerzite v Prahe. Roku 1862 bol pisár pri stoličnom súde v Banskej Bystrici, neskôr redaktor v Prahe, na Slovensku a v Budapešti. Dobrovoľník v srbsko-tureckej vojne, padol v boji. Príslušník generácie okolo almanachu Napred. Básnickou tvorbou sa zaradil do prúdu epigónskej poštúrovskej tvorby. Autor veršovaných povestí, biografických profilov, politických komentárov, úvah a spravodajských príspevkov v slovenských, českých a nemeckých časopisoch. Prekladateľ z nemčiny, poľštiny a maďarčiny. (sk.wikipedia.org)

Z jeho tvorby TU:
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1860/Osvald_Bratovi-Tesnoskalskemu-list-o-tej-balade/1

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články