Klub poľnohospodárov Kulpín

Dve dámy, dve lingvistky

V roku, s ktorým sa lúčime, dve Kulpínčanky oslávili osemdesiate narodeniny. Katarína Melichová sa narodila 26. marca 1942 a Ksenija Nakić životnú osemdesiatku oslávila pred niekoľkými dňami, v Štedrý deň, a teda narodila sa 24. decembra 1942. Katarína Melichová vyštudovala slovenčinu a Ksenija Nakić srbčinu. Obe vyučovali na kulpínskej základnej škole. Katarína Melichová, neskôr Damjanová, študovala slovenčinu najprv v Novom Sade a potom na Filozofickej fakulte v Belehrade. Ako mladá odborníčka kratšie pôsobila ako učiteľka slovenského jazyka na ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne a neskoršie ako lektorka a novinárka v Novosadskom rozhlase a potom v Prekladateľskej službe Zhromaždenia Vojvodiny. Zaznamenala bohatú činnosť v oblasti slovakistiky. Ksenija Nakić rod. Grujićová pôsobila ako odborná učiteľka v kulpínskej škole od 13. februára 1976, kde prednášala srbčinu a odkiaľ ju aj vyprevadili do dôchodku. Generácie žiakov si na ňu spomínajú ako na dobrú učiteľku a dobrú srbčinárku.

 

Dve dámy, dve lingvistky

 

Dve dámy, dve lingvistky

 

Dve dámy, dve lingvistky

 

Dve dámy, dve lingvistky

 

Katarína Melichová do kulpínskej školskej Pamätnice, vydanej pri príležitosti 200 rokov školy v Kulpíne písala o slovenčine Kulpínčanov, kde uvádza: „Kulpínske nárečie je stredoslovanského typu. Zaraďujeme ho do skupiny novohradskohontianskych nárečí, obsahuje prvky i jedného i druhého. Predkovia dnešných Kulpínčanov prišli prevažne z Hontianskej, menej zo Zvolenskej a Nitrianskej stolice. Neskoršie sa do Kulpína dosťahovali i rodiny z Petrovca, Hložian a Kysáča, ktoré prišli, najmä tie v Kysáči, z Novohradskej stolice. Takto sa viaceré typy nárečia našli vedľa seba, zbližovali sa a po čase splynuli v jedno nové nárečie, ktoré ako celok na Slovensku neexistuje. Je to vlastne nárečie všetkých Slovákov v SFRJ, ktorí sú zo stredného Slovenska. Sú len malé rozdiely medzi jednotlivými dedinami..."

Ksenija Grujićová odrastala vo väčšinovom slovenskom prostredí a od malých nôh sa učila vážiť si aj iné národy a iné kultúry. Srbi a Slováci v Kulpíne žili totiž celý čas v dobrých vzťahoch a navzájom sa rešpektovali. Prví kulpínski Srbi pochádzali z Hercegoviny a do Báčky prišli s bratmi Stratimirovićovcami, ktorí pustatinu Kulpín dostali od Márie Terézie za vojenské zásluhy. Z tejto rodiny pochádzal aj metropolita Stevan Stratimirović, ktorý sa narodil v Kulpíne a neskôr ďalší najvyšší hodnostár Srbskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Georgie Branković bol tiež rodeným Kulpínčanom. Aj vďaka nim kulpínske školstvo má dlhú tradíciu, už v roku 1754 začala v Kulpíne fungovať prvá srbská škola a onedlho v roku 1789 aj slovenská škola. Navzájom vždy dobre spolupracovali a dopĺňali sa a nakoniec splynuli do jednej. Aj o tom hovorila svojim žiakom učiteľka Ksenija Nakićová, ktorá si cirkev a tradíciu vysoko váži a jej rodina vo významnej miere roky pomáha Srbskú pravoslávnu cirkevnú obec v Kulpíne. S veľkou radosťou sa vždy stretávala aj so svojimi bývalými žiakmi, v poslednom období jej to však zdravotný stav nedovoľuje, avšak na obdobie strávené v škole s láskou spomína.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články