KUS Zvolen

Lazar Veľký, Dunđerski!

Monodrámu o Lazarovi Dunđerskom bude režírovať Ľuboslav Majera a úlohu Lazara stvárni Miodrag Petrović, zaslúžilý činoherec Srbského národného divadla z Nového Sadu. „Ľuboslav Majera je niekdajší profesor Akadémie umení v Novom Sade, bývalý umelecký riaditeľ divadla Tošu Jovanovića zo Zreňaninu, dnes aktívny profesor na Katedre pre dramaturgiu, réžiu i teatrológiu na Fakulte činoherných umení v Banskej Bystrici /Slovensko/. Je laureátom početných cien pre réžiu tak v srbských ako aj slovenských predstaveniach, ako aj početných uznaní pre televíznu, rozhlasovú a divadelnú tvorbu... Jedným slovom, iba niekomu s takou skúsenosťou, vedomosťami a imagináciou som mohol zveriť réžiu predstavenia o veľkom Lazarovi Dunđerskom." Uvádza autor monodrámy, námestník správcu pre programové aktivity Srbského národného divadla z Nového Sadu Zoran Subotički.

 

Ľuboslav Majera, Zoran Subotički a Miodrag Petrović

 

Ľuboslav Majera, Zoran Subotički a Miodrag Petrović

 

Úryvok z monodrámy „Ja, Lazar Dunđerski" autora Zorana Subotičkého premiérovo excelentne predviedol v Kulpíne 25. júna 2017 Ivan Bekjarev pri odhaľovaní busty Lazarovi Dunđerskému v kulpínskej Aleji velikánov. O tom viac TU: http://www.kulpin.net/linky/22-aktuality/aktuality/9938-ja-lazar-dunderski. Na slávnostnej akadémii venovanej stému výročiu smrti Lazara Dunđerského 6. decembra 2017 v Srbskom národnom divadle v Novom Sade úryvky z monodrámy "Ja, Lazar Dunđerski" už predviedol Miodrag Petrović, herec SNP. http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/10090-spomienka-na-lazara-dunderskeho.

V rodokmeni Dunđerských Lazar predstavoval zenit moci a dobrej povesti tejto známej zemepanskej rodiny. Svojmu synovi Đokovi Dunđerskému roku 1889 kúpil kaštieľ v Kulpíne . Do Kulpína rád chodieval. Jeho bustu si preto Kulpínčania, pri príležitosti storočnice Lazarovej smrti, umiestnili na popredné miesto do Aleje významných osobností.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články