Uhorský Ústavopis z roku 1872

Ústava, najvyšší zákon republiky, ktorý musí dodržiavať každý obyvateľ toho ktorého štátu. Preto sa okrem „úradného" paragrafového vydania dostáva medzi obyvateľov jednoducho (zrozumiteľne) spísané všetko, čo majú o nej vedieť. Do rúk sa nám dostala útla, sto stranová knižočka „Ústavopis čili nauka o právach a povinnosťach občanských...", ktorá bola určená, ako sa ďalej na úvodnej strane uvádza – „pre počiatočné, opakovacie a mešťanské školy, učiteľské prípravovny a pre pospolitý ľud v Uhorsku." Zostavil ju Gabriel Zaymus a vydal Spolok sv. Vojtecha tlačou v Turčianskom sv. Martine roku 1872. Téma je zrozumiteľne (populárne) spracovaná pre určenú cieľovú skupinu, preto sa ani nepatrí do textu vstupovať vlastným komentárom, a tak v ňom budú prevládať kópie výrezov.

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872

 

Nebudeme sa zaoberať jej všetkými časťami, ale vyberieme z nej len tie, podľa nás najzaujímavejšie, ktoré by mohli osloviť súčasného čitateľa.

Po počiatočnom rozpísaní sa o rodine, obci, národe a štáte prechádza k popisu štátneho zriadenia. Z tejto časti vyberáme súpis pomenovaní vladárov.

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872

 

Dostávame sa k samotnému popisu Uhorska, do ktorého boli zahrnuté krajiny:

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872

 

Vývoj Sedmohradska je opísaný v nasledujúcej časti.

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872

 

Pokračuje vývojom Chorvátska, Slavónie a Dalmácie,

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872

 

ale i oblasťou mesta Rieka, tu nazvaná „Uhorské Primorie", kde sa hranica často menila.

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872

 

Uhorsku pripadla aj tzv. „Vojenská hranica",

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872

 

ale aj niektoré ďalšie krajiny, nuž, pripomeňme si ich.

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872

 

Po prečítaní predchádzajúcich častí sa nám odkrýva obraz územného vývoja Uhorska. Jeho obyvateľstvo je uvádzané v nasledujúcej časti s tým, že okrem Slovákov v ňom žili Maďari, Rumuni, Rusíni, Srbi, Horváti, Nemci, no aj Slovinci, Bulhari, Talianim, ako aj (všetci s malým počiatočným písmenom) židia, cigáni, arméni, gréci a turci. Obyvatelia sa priznávajú k vierovyznaniu – väčšinovo ku katolíckemu, latinského i gréckeho obradu. Ostatní sú nezjednotení gréci (východná cirkev), evanjelici augsburského vyznania, kalvíni, unitári i židia (hebrejská viera).

Dostávame sa k časti o pôvode štátu a uhorskej ústavy:

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872

 

Uvádza sa tiež, že Veľká Morava pre nesvornosť Svätoplukových synov v roku 907 zanikla...

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872

 

Z iného zdroja sa dozvedáme aj toto: „V roku 885 sv. Metod zomrel, Rím slovanskú liturgiu zakázal a kráľovi Svätoplukovi prikázal vyhnať Metodových učeníkov. Svätopluk to vykonal tak dôsledne, že do konca 17. storočia sa na území Uhorska o Slovanoch nič nevie."

V nasledujúcej časti je zaujímavo vysvetlené pomenovanie obcí – dedina a osada. Dedinou sa nazývali tie obce, ktoré boli spočiatku osídlené jednou rodinou na ktorú dedične prechádzala jej správa a osadou preto, že sa tu následne mohlo osadiť aj iné nepríbuzné obyvateľstvo. Viac dedín tvorilo vidiek, okres alebo ochodzu a viac ochodzí župu. V každej župe bol hrad (zámok), miesto pre väčšiu bezpečnosť voči vpádom nepriateľským opevnené. Tuná sídlil župan hlava a správca župy.

Dostávame sa k opisu zriadenia, v krátkosti o tom v nasledujúcom výreze.

 

Uhorský Ústavopis z roku 1872

 

Ako prvá listina sa uvádza „Zlatá bula" kráľa Ondreja I., ktorá „určovala hranice moci kráľovskej" a potvrdzovala „starodávne slobody a práva veľmožov čili magnátov, hodnostárov a zemänov krajinských".

Druhou je „Zákonná listina z roku 1587", kde sa píše – „Táto zmenila dosavádny spôsob dochádzania kráľov uhorských na trón. Týchto si totiž Uhorsko dosial slobodne volilo; dľa listiny tejto ale zriekol sa smen uhorský práva toho, a ustanovil, že nabudúce zákonitým kráľom uhorským má byť voždy prvorodzený syn mužských potomkov domu habsburgsko-rakússkeho...

Treťou bola tzv. „pragmatická sankcia" z roku 1723, ktorý „vyniesol" kráľ Karol III. preto, že nemal mužských potomkov a aby mohol „usadiť" na rakúsko-cisársky a uhorsko-kráľovský trón svoju dcéru Máriu Teréziu, zabezpečil to v troch bodoch týmto textom – a) „snem uhorský prenáša právo na dedičenie trónu uhorského aj na ženskú vetev, ženských potomkov rodu habsburgsko-rakúskeho, no s prednosťou mužských"; b) „kráľ zaväzuje seba aj potomkov, že v Uhorsku budú panovať podľa uhorských zákonov"; c) „kráľ priznáva Uhorsku právo, že si bude môzť kráľov jako kedysi slobodne voliť, keď by mužská i ženská vetva rodu habsburgsko-rakúskeho vymrela".

Štvrtým bol Zákon z roku 1848, ktorý zabezpečil „že každý občan krajiny, bez rozdielu rodu a stavu, je slobodný, a každý bez rozdielu má právo účasť brať v ústavných právach a slobodách..."

Piatym boli Zákony, „ktorými previedlo sa tzv. vyrovnanie medzi Uhorskom a Rakúskom".

 

Ján Sabo z Prievidze