KUS Zvolen

In memoriam – za Jánom Struhárom

Vo veku 86 rokov v minulej noci zomrel náš známy hlásateľ a novinár Ján Struhár – Strunko. Narodil sa 10. januára 1934 v Erdevíku, kde skončil základnú školu, v školení pokračoval na gymnáziu v Báčskom Petrovci a štúdium práva absolvoval na Vyššej právnickej škole v Novom Sade. K rozhlasovému mikrofónu sa prvýkrát dostal ešte v dávnom v roku 1958, po úspešnej previerke hlasových a výrazových kvalít, ktoré sa v tom čase záväzne praktizovali. Do trvalého pracovného pomeru v Novosadskom rozhlase nastúpil v roku 1963, kde najprv pôsobil ako hlásateľ a od roku 1970 aj ako novinár. Ján Struhár sa neuspokojoval s vrodenými danosťami, ale na svojom profesionálnom zdokonaľovaní tvrdo pracoval. Vďaka vrodenej empatii a príjemnému hlasu dokázal s poslucháčmi a divákmi nadviazať „blízky kontakt na diaľku" a ten vzťah a rešpekt si zachoval aj roky po tom, ako ukončil svoje profesionálne pôsobenie. Ján Struhár patril k tým našim skutočne najvzácnejším osobnostiam.

 

In memoriam – za Jánom Struhárom

 

Ján Struhár celú pracovnú dobu strávil v novosadskej rádio-televízii, najprv v rozhlase, ako hlásateľ, a potom v televízii ako novinár a hlavný a zodpovedný redaktor programu v slovenskej reči. V roku 1981 bola formovaná samostatná slovenská redakcia TV Nový Sad, v ktorej Struhár pracoval a postupne sa orientoval na dokumentárnu tvorbu. Tak v roku 1999 pri príležitosti 80. výročia Slovenských národných slávností pripravil dokumentárny film SNS 1919 – 1953, v ktorom okrem iného využil aj filmový materiál filmového priekopníka, Kulpínčana Emila Klobušického (http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/6000-keby-a-emil-klobuickynášho) o ktorom urobil aj dokumentárny film Emil Klobušický – náš prvý filmár. V roku 1996 odišiel do dôchodku z funkcie hlavného a zodpovedného redaktora Slovenskej redakcie TV Nový Sad. No zostal aktívny, predovšetkým pri archivácii televízneho a filmového materiálu TV Nový Sad, ktorý po bombardovaní v roku 1999 bolo treba zachraňovať.

Dlhé roky bol aktívnym členom Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika a podieľal sa na príprave monografickej publikácie Minulosť dneška venovanej osemdesiatemu výročiu spolkovej činnosti Slovákov v Novom Sade a päťdesiatemu výročiu založenia SKUS Pavla Jozefa Šafárika a na príprave monografie k 20. výročiu novosadských matičiarov Na krídlach jubilea.

Je dvojnásobným laureátom Ceny Spolku novinárov Vojvodiny, Zlatej plakety RTV a čestným členom Matice slovenskej v Juhoslávii. V máji roku 2019 mu bol udelený Pamätný list Pro Cultura Slovaca za prínos v oblasti audiovizuálnej tvorby, za prezentáciu a propagáciu slovenského dolnozemského umenia a kultúry. Asi pol roka predtým, v Pamiatku zosnulých, na Dušičky, sa duša Jarmily Stuhárovej, manželky Jána Struhára a predsedníčky Miestneho odboru Matice slovenskej v Novom Sade, presťahovala do nebeských sfér. Roky predtým hrdinsky bojovala so zákernou chorobou, ktorej podľahla 2. novembra 2018, vo veku 73 rokov. Jej veľkou oporou v tomto ťažkom boji, bol jej manžel. S manželom Jánom, dlhoročným rozhlasovým a televíznym hlásateľom a redaktorom, ale aj neúnavným dokumentaristom, bývali pravidelnými hosťami, alebo aj účinkujúcimi, na našich slovenských podujatiach nielen v Novom Sade, ale snáď vo všetkých slovenských dedinách, v ktorých sa organizovali matičné, kultúrne, či iné podujatia. Obaja boli naši a obaja boli nesmierne vzácni.

Ján Struhár bude pochovaný vedľa manželky na novosadskom novom cintoríne. O dátume pohrebu verejnosť bude dodatočne oboznámená.

Česť jeho pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

0 #1 RE: In memoriam – za Jánom StruháromJán Struhár 2020-03-28 19:00
Pohreb Jána Struhára bude v pondelok 30. marca 2020 o 13,30 na novosadskom novom cintoríne
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné články