KUS Zvolen

Vladimír Hurban – 170 rokov od narodenia

„Tak vznešeného a ušľachtilého zjavu nevidel báč-sriemsky seniorát. V jeho postave závodila krása tela s krásou ducha a kúzlu takej osobnosti nemožno odolať. Bolo by mu veľmi dobre svedčilo, aby sa bol stal najvyšším cirkevným hodnostárom, čo by bol iste i dosiahnul, keby okolnosti a pomery politické boly bývaly koľko-toľko priznivejšie slovenskej veci. Za jeho života bola Stará Pazova ústredím národnej myšlienky na týchto stranách." Tak Vladimíra Hurbana opisuje historik Jozef Maliak (1854 – 1945) v útlej knižočke Daniel Kolényi a jeho doba. Vladimír Hurban (1850 – 1914), autor cestopisov a evanjelický farár v Starej Pazove sa narodil pred 170 rokmi 5. mája 1850 v Brezovej na Slovensku. Práve v dňoch keď oslavoval svoje 25. narodeniny, pred 145 rokmi, v piatu nedeľu po Veľkej noci roku 1875 ho inštalovali za farára staropazovského.

 

Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888) so svojim synom Vladimírom, otcom známeho VHV

 

Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888) so svojim synom Vladimírom, otcom známeho VHV

 

Príchodom Vladimíra Hurbana za farára začína sa dlhšie pokojné obdobie Starej Pazovy. Dvaja Hurbanovci boli farármi v Pazove viac než trištvrte storočia (1874 – 1950) – píše Miroslav Demák v publikácii Dlhé tiene Hurbanovského osudu vydanej k storočnici staropazovskej fary. Knižočku vydali Miestna organizácia Matice slovenskej v Juhoslávii a Slovenský evanjelický a v. církevný zbor v Starej Pazove roku 1995.

 

Rodina Vladimíra Hurbana asi v rokoch výstavby novej fary (foto z knihy Dlhé tiene Hurbanovského osudu)

 

Rodina Vladimíra Hurbana asi v rokoch výstavby novej fary (foto z knihy Dlhé tiene Hurbanovského osudu)

 

Viac o Vladimírovi Hurbanovi sa dozvedáme s nekrológu zverejneného v novinách, ktoré vychádzali v Turčianskom sv. Martine Národnie noviny, s dňa 12. februára 1914. V nich čítame:

„V stredu 11. februára 1914 umrel v Starej Pazove druhý syn dr. Jozefa Miloslava Hurbana, ev. farár staro-pazovský, slovenský horlivý patriot, dejateľ, spisovateľ, obranca a zveľaditeľ svojho ľudu, odtrhnuvšieho sa od telesa národného slovenského. Umrel v 64. roku života. Narodil sa na Brezovej, v Nitrianskej stolici 5. mája 1850, študoval v Strelcach do 5. triedy, od 6. do 8. triedy v Revúcej, kde i maturoval. Po matúre stal sa študentom na teologickej fakulte v Rostoku v Meklenburgu, kde i dokončil kurs. Kaplánom bol najprv v Hlbokom u otca, potom administrátorom na Brezovej. Ztadial na odporúčanie Daniela Licharda vyvolila ho Stará Pazova za farára. Voľbu nepotvrdili, lebo cirkev chcela zmeniť vokátor. Po roku sa zmätky vyrovnaly a on zaujal faru staro-pazovskú roku 1875, kde slúžil temer 40 rokov. Za manželku si vzal Augustu Štúrovú, dcéru prísediaceho súdu Jána Štúra. Mali dvoje detí, syna Vladimíra a dcéru Ľudmilu.

Na národné ciele prispieval hojne, literatúru podporoval aktívne i pasívne. V milej rozpomienke sú jeho pekné cestopisy. Ako pravoverný kňaz uviedol do cirkvi staro-pazovskej Tranoscius. Slovák a Slavian z celej duše žil s národom, tešil sa i bolestil. Na Horniaky chodieval asi každý druhý, tretí rok a to bola jeho radosť a útecha – lebo ináče cítil sa v Pazove asi ako v kolónii. Založil v Pazove „Vzájomnú Pomocnicu", ktorá pod solídnou, svedomitou správou vyrástla na mohutný ústav a požehnane účinkovala. Mal mnohé borby s uhorskou ev. cirkvou, keď bránil autonómiu horvatskej evanjelickej enklavy. Bol ctiteľom a priateľom biskupa Štrossmayera, ktorý si Hurbana vysoko vážil. S Horvatmi bol v dobrom priateľstve, zvlášť mnohých horvatských kňazov mal za priateľov. Známa bola jeho štedrosť a dobročinnosť rodine i chudobe. Ľahká mu horvátska zem i večná sláva jeho menu!"

 

Vladimír Hurban – 170 rokov od narodenia

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články