KUS Zvolen

Výpadky prúdu naše každodenné...

Ako pomenovať v XXI. storočí jav, keď máte dennodenne pár minútové vypájania prúdu? Neprofesionalita? Nezodpovednosť? Lajdáctvo? Vyžívanie sa...? Alebo je to iba zjavný odkaz slovenskej obci, že sa má pokoriť, nevystatovať sa, ale pokorne ohnúť hlavu a mlčať? Výpadky sú pravidelné a akoby naprogramované. Nie sme ušetrení ani v sobotu a ani v nedeľu. Nikto za to nezodpovedá, nikto sa neospravedlní. Ba naopak, akoby vám dávali na vedomie, že ste občanmi druhej triedy, máte iba platiť za prúd a na všetky užívateľské práva z toho vyplývajúce, radšej zabudnite. Tieto nepríjemnosti zažívame už niekoľko mesiacov a pritom akoby si nik z kompetentných z toho nerobil ťažkú hlavu. Čo už! V tejto krajine, v ktorej je aj to nenormálne akoby normálne, určitej skupine ľudí je všetko dovolené. Načo by mali zdôvodňovať, dajsamisvete, a ani náhodou ospravedlňovať, aj keď ide o také do neba kričiace nezodpovedné správanie...

 

Výpadky prúdu naše každodenné...

 

...Keď nedostaneme odpovede, potom špekulujeme a hádame: Možno niektorému službukonajúcemu elektrikárovi v Báčskej Palanke prikázali, na začiatku alebo na konci zmeny občanom Báčskeho Petrovca a Kulpína dať na vedomie, že niekto na nich myslí. Alebo ich psychicky priprávajú pre ešte ťažšie obdobia? Alebo, možno, chcú ukázať, že sa dodávka prúdu môže zastaviť jedným klikom? Alebo,... čo ak je to dáka tajný signál, ktorým sa dotyčný pán hlási svojej láske, tajnej láske, alebo milenke... A signál – výpadok prúdu – znamená: Drahá, aha, tu som, pracujem a práve myslím na teba.

Prúd sa po dvoch-troch minútach znovu zapojí, občania si vydýchnu, v predajniach, dielňach, úradoch a domácnostiach sa svetlá rozsvietia, počítače sa nanovo zapájajú, spotrebiče sa odrazu rozhučia, hodiny na nich blikajú, rádio začne vyhúdať...

A život ide ďalej...

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články