KUS Zvolen

Mená v Kulpíne podľa matrík

Využijeme možnosť zverejnených matrík na čiastočný rozbor a štatistiku vývoja krstných mien v Kulpíne v rokoch – 1822-1826, 1888-1893 a 1910-1914. Matriky sú na stránke zverejnené už dlhšie TU: http://www.kulpin.net/component/content/article/2-uncategorised/9132-cirkevna-matrika, no doteraz sa nik nepodujal na spracovanie akejkoľvek štatistiky. Spracovali sme spoločne 1201 položiek z dvoch matrík krstených, z toho 36 mŕtvo narodených – nekrstených. Prvými zápismi v matrike z roku 1822 boli mená Ján a Mária, v roku 1888 Mária a Pavol a v roku 1910 Pavol a Zuzana. Z tohto krátkeho pohľadu vyplýva aj ich frekvencia výskytu (pozri tab.-01). Budeme ich v tomto príspevku uvádzať v slovenskom zápise, nie tak ako sú v matrike v latinčine, resp. maďarčine. Vzhľadom na prevažujúcu evanjelickú cirkev a jej nadväznosť na biblickú češtinu sa meno Pavol častejšie vyskytuje v tvare Pavel. Podľa originálneho zápisu mena v maďarčine v tvare Pál, nemožno tieto dva spôsoby zápisu priamo rozlíšiť, tie sa upravili až v čase prepisu mien do slovenčiny a to podľa výberu jednotlivých nositeľov tohto mena, prípadne ich rodičov. V tejto sekcii (1822-1826) bolo použitých 17 mien zapísaných dovedna pri 258 krstoch, z toho 120 chlapcov a 138 dievčat. Ako vidieť z počtu, prevládali dievčatá, ktorých bolo o 18 viac ako chlapcov. V týchto rokoch ešte nebola „móda" dávať deťom dve mená a ako vidieť, boli to všetko slovenské mená.

 

Mená v Kulpíne podľa matrík

 

Ako vyplýva z uvedenej tabuľky, prioritu, čo do počtu výskytu, držia dievčenské mená – Mária pri 33, Zuzana 30 a Anna 26 krstoch, až potom nasledujú najfrekventovanejšie chlapčenské mená – Ján 25, Pavol 20 a Michal pri 19 krstoch. Dievčatá boli pomenované piatimi menami, okrem už spomenutých patria k nim ešte Alžbeta a Katarína. Chlapcov pomenovali jedenástimi menami a vidíme, že niektoré z nich boli použité len jedenkrát – Tomáš, Samuel, Daniel a Matej. Zaujímavosťou je, že meno Ivan sa vyskytuje len v tejto sekcii s počtom 13, v tých ostatných chýba. Tu sa však nachádza ešte pri zápise dvojičiek v roku 1826 Ivan – Pavol. Keď sme už pri dvojičkách, tak v tejto sekcii sa ich nachádza najviac – šesť. Ich mená boli v roku 1824 Pavol – Adam, v roku 1825 Michal – Adam i Jozef – Eva a v roku 1826 Juraj – Jana a Martin – Anna a už predtým uvedení Ivan – Pavol. Tieto mená dvojičiek nie sú zahrnuté v tabuľke a v matrike sú vedené pod jednou položkou.

 

Na chvíľu sa zastavme pri tomto výreze z matriky:

 

Mená v Kulpíne podľa matrík

 

Na ňom vidíme v treťom stĺpci poznámku, že ide o dvojičky, no hneď v prvom stĺpci nachádzame dva dátumy narodenia 17. a 18. marca 1924. V ďalších stĺpcoch vidíme zhodu v menách až na krstnú mamu Alžbety Zuzana Maglovski. Možno predpokladať, aj podľa zvyšku znaku v druhom riadku pred menom Martisch (ponúka sa úvaha, že zapisovateľ začínal písať iné meno), že oba riadky boli zapísané samostatne a až dodatočne bol doplnený priečne dopísaný text gemelli – dvojičky.

V ďalšej tabuľke bolo spracovaných 491 položiek, pričom bolo použitých 23 dievčenských pri 245 krstoch a 20 chlapčenských mien pri 246 krstoch. Tu bol počet chlapcov a dievčat vyrovnaný. K nim treba pripočítať ešte 19 mŕtvonarodených detí, ktoré neboli krstené.

 

Mená v Kulpíne podľa matrík

 

V tomto období sa nezmenilo poradie frekvencie mien chlapcov, u dievčat len výmena poradia prvých dvoch mien. Najčastejším menom chlapcov je meno Ján pri 74, druhé miesto obsadilo meno Pavol s počtom 49 a na treťom mieste meno Michal s počtom 46 krstov. Dievčenské mená v poradí – Zuzana 57, Mária 54 a Anna 49 krstov. V posledných riadkoch tabuliek je súčet narodených detí v jednotlivých rokoch. Zoznam chlapčenských mien sa rozšíril o mená – Karol, Štefan, Peter, Jakub, Henrik, Viliam, Filip a Sebastián, dievčenské o – Júlia (Juliána), E(H)elena, Margareta, Viera, Vilma, Terézia, Tina, Hermína a Magdaléna. Začali sa však používať dve mená – chlapčenské len v jednom prípade Artúr-Ján, no dievčenské častejšie – Ľudmila-Adela, Jana-Katarína, Katarína-Alžbeta, Alžbeta-Irma, Zora-Karolina, Kornélia-Terézia, Oľga-Terézia a jedno je dokonca zložené z troch mien Ilma-Jozefína-Jana. V tomto období však matričné záznamy prezrádzajú, že sa narodilo 25 nemanželských detí. Tento počet môže súvisieť aj s nedovolením sobášenia sa vojakom základnej služby, pozri TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/10871-uhorsky-ustavopis-z-roku-1872-stvrta-cast-ukoncenie.

 

Mená v Kulpíne podľa matrík

 

Najviac chlapcov menom Ján bolo pokrstených v rokoch 1891 17, 1888 14 a 1889 13. Z dievčat bolo v roku 1890 najviac pokrstených menom Zuzana 16 a Mária 13. Z vyznačených troch mŕtvo narodených v roku 1893 boli v jednom prípade dvojičky. V roku 1888 sa narodili dve dvojičky a v roku 1891 jedna Andrej – Mária, Mária zomrela na tretí deň a Andrej na 11 deň po narodení, čo možno zahrnúť medzi tzv. novorodenecké úmrtia.

 

Mená v Kulpíne podľa matrík

 

Najmladšie záznamy z rokov 1910 až 1914 evidujú celkovo 382 zápisov krstených, k čomu treba pripočítať aj 13 detí mŕtvo narodených. V tomto období je najfrekventovanejším chlapčenským menom Ján pri 51, potom Michal 41 a Pavol 29 krstoch, nasleduje dievčenské meno Mária pri 47 krstoch, ďalej s rovnakým počtom Anna a Zuzana po 44 krstoch a Katarína pri 22 krstoch. Pribudli nové mená Lukáš(č) a Ružena. V matrika nachádzame 10 mŕtvo narodených detí a dve dvojičky. Jedna z nich s menami Andrej – Ján, narodení a krstení v ten istý deň 18. mája, no Andrej zomrel 19. a Ján 20. mája. Nachádzame tu aj informácie o desiatich nemanželských deťoch, jedno dieťa bolo slobodnej matky.

Okrem súpisu a štatistiky mien sme sa okrajovo zaoberali aj inými súvislosťami, ktorých však v matrikách možno nájsť viacero, napr. zhluky mien, ako príklad uvádzame šesť zápisov za sebou striedajúcich sa mien Anna a Katarína, alebo že už uvedená slobodná matka žila na Henrika puste. Zápis z 12. júla 1914 uvádza rímsko-katolíckych rodičov s adresou Kulpín tehelňa, takže aj tu máme dôkaz o tom, že vtedy ešte tehelňa bola v prevádzke a že v evanjelickom kostole boli krstené aj katolícke deti. Okrem toho sa v matričných zápisoch spomínajú aj sálaše – futocký, dundiersky, malokerský i siľbašský, ale aj dva zápisy o narodení detí rodičov žijúcich v Amerike – v Ohio a Michigane.

 

Ján Sabo z Prievidze

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Daniel Pixiades (1931)

Pre budúce dni

A vody tečú, tečú, tečú
do rodiska, v krajinu ďalekú...

V krajinu najdlhších snov.

Z krajiny do krajiny
a nikde nemať krov.

Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.
Zvädnuté oči na ceste.
Zvädnuté ruky na poduške!

 

Posledné komentáre

Posledné články