KUS Zvolen

Kvety Zuzky Medveďovej

Namiesto kytice na jej hrob, dnes kladieme na stránku kvetinové zátišia našej prvej akademickej maliarky z radov vojvodinských Slovákov Zuzky Medveďovej. Urna s jej popolom bola uložená do hrobu jej rodičov a sestier na petrovskom cintoríne 3. marca 1985. Jej umelecké dielo v Petrovci ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej.

 

Kvetinové zátišia Zuzky Medveďovej

 

Kvetinové zátišia Zuzky Medveďovej

 

Kvetinové zátišia Zuzky Medveďovej

 

Kvetinové zátišia Zuzky Medveďovej

 

Kvetinové zátišia Zuzky Medveďovej

 

Kvetinové zátišia Zuzky Medveďovej

 

Kvetinové zátišia Zuzky Medveďovej

 

Zuzka Medveďová sa narodila roku 1897 v Báčskom Petrovci v sedliackej rodine. Po prvýkrát sa ako výtvarníčka predstavila verejnosti 28. augusta roku 1919 v Petrovci na prvých Slovenských národných slávnostiach. Vedľa svojich obrazov hrdo stála oblečená v petrovskom sviatočnom kroji. Svojím plodným dielom zanechala hlbokú stopu v umeleckom cítení vojvodinských Slovákov a jej výtvarné dielo predstavuje trvalý monument slovenskému vojvodinskému cíteniu. Venovala sa figurálnej kompozícii, krajinomaľbe a kvetinovým zátišiam.

 

Kvety Zuzky Medveďovej

 

22-ročná Zuzka Medveďová v petrovskom sviatočnom kroji

 

22-ročná Zuzka Medveďová v petrovskom sviatočnom kroji

 

Akademická maliarka Zuzka Medveďová patrila k prvým ženám, ktoré spomedzi všetkých Sloveniek (teda aj tých na Slovensku ) dosiahli takýto akademický titul.

Musela prekonať mnohé prekážky, aby mohla žiť len pre svoje vysnívané poslanie. Nenarodila sa totiž v majetnej rodine, teda peňazí na školenie nemohlo byť dosť. Keď sa k tomu pridá skutočnosť, že mladá dievka z malého vidieckeho prostredia má ísť do veľkej Prahy na štúdiá, isteže nebolo ani ľahko a ani jednoducho.

Zomrela v Pezinku (Bratislava) 1. februára 1985 a urna s jej popolom bola uložená do rodinného hrobu na petrovskom cintoríne 3. marca 1985. Jej umelecké dielo ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej v Petrovci.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články