KUS Zvolen

Ročenka Slováci v zahraničí 37

Ročenka Slováci v zahraničí vyšla vo Vydavateľstve Matice slovenskej po tridsiaty siedmykrát. V tomto roku zborník čitateľom prináša kvalitné príspevky autorov z Dolnej zeme a odborníkov na krajanskú problematiku zo Slovenska. Novinkou sú abstrakty a kľúčové slová jednotlivých príspevkov v slovenskom a anglickom jazyku a vizitky kontaktných údajov autorov príspevkov. Ročenku odborne posúdili doc. PaedDr. Pavol Parenička, CSc. a PhDr. Peter Mulík, PhD. Úvodné slovo patrí zostavovateľke ročenky, Zuzane Pavelcovej. Autorskými textami do ročenky prispeli: Ján Jančovic, Ján Babiak, Ján Chrťan, Zuzana Drugová, Miroslav Kmeť, Claud Baláž, Patrik Šenkár, Peter Cabadaj a Katarína Mosnáková Bagľašová. Rozsiahly zborník ponúka širokospektrálne zamerané čítanie pre odborníkov a laikov, ktorých krajanská problematika fascinuje vo rozličných súvislostiach.

 

Ročenka Slováci v zahraničí 37

 

Dejinami slovenských obcí v okolí Pešti sa zaoberá Ján Jančovic. Štúdia sa orientuje na ich historický vývoj od príchodu Slovákov, cez adaptáciu do nového prostredia, do nových životných a pracovných podmienok. Autor sa zameriava na obce Alberti, Irša, Asód, Maglód, Peterka, Veľká Tarča, Bíň, Tapiovský Svätý Martin. Súčasťou štúdie sú viaceré autentické historické dokumenty, ktoré charakterizujú obdobie, kedy sa popri latinčine v cirkevných zápisniciach písalo aj v slovakizovanej češtine – bibličtine. Príspevky Jána Babiaka analyzujú dejiny slovenskej obce Bajša vo Vojvodine. Autor venoval tejto téme dve rozsiahlejšie štúdie, ktoré ponúkajú bohatý dejinný exkurz, ktorý sa opiera o autorský výskum založený na percepcii archívnych dokumentov a súvzťažnosti logických súvislostí. V prvej štúdii sa autor zameriava na dejiny príchodu Slovákov do Bajše, ktorý datuje podľa svojich výskumov na roky 1718 – 1720, teda o takmer 35 rokov skôr, ako uvádzajú iní vedci. Svoje bádania autor opiera o matriku narodených v Subotici a porovnávania priezvisk podľa kritérií D. Dudoka a komparáciu s cirkevnými a občianskymi spismi Bajšanov. V druhej štúdii venovanej dejinám Bajše sa zameriava na jej prosperitu počas panovania grófa Štefana Zakóa. Vecne hodnotí jeho pôsobenie v Bajši a tiež vyslovuje kritický názor na jej zveľaďovanie a progres počas jeho spravovania.

Štúdia Jána Chrťana analyzuje počiatky založenia Kovačice a jej školstva postaveného na bardáňsko-ečských základoch. Autor sa zaoberá postupným osídľovaním Bardáne a Ečky, ich dejinnými vývojmi, ktoré určili osídlenie pustatiny Kovačica v rokoch 1802 až 1803. Zuzana Drugová za zameriava na históriu a vývoj jarných zvykov na príklade chodenia s paničkámi zo Starej Pazovy. Analyzuje základnú terminológiu zvyku (obyčaju) a tradície. Zaoberá sa históriou a popisom jarných zvykov vynášania Moreny ako symbolu smrti a zimy, prinášania letečka ako symbolu prebúdzajúcej sa prírody, chodenie s Kyseľom a pochôdzky dievčat ako súčasti jarných zvykosloví. Kapitolu Materiály uvádza príspevok Miroslava Kmeťa. Autor sa rozsiahlo venuje etablovaniu pojmov dolnozemskí Slováci a „Dolňozemské Slovensko". Dokazuje, že v polovici 19. storočia boli pojmy Dolná zem a dolnozemskí Slováci všeobecne rozšírené v povedomí slovenskej populácie, zvlášť u čítajúcej verejnosti. Autor sa opiera o definície vtedajších vzdelancov a dobovú tlač. K skúmaným pojmom ponúka široké argumentačné spektrum.

Materiál Claudeho Baláža sa venuje odbornej terminológii slovenskej diaspóry vo svete. Autor definuje základné pojmy, kľúčové slová a základné kategórie slovenskej migrácie. Zaoberá sa i znením zákonov v tejto oblasti a komparáciou týchto zákonov s inými štátmi. Ponúka tiež slovník pojmov z oblasti migrácie a azylu EMN. V stredobode autorského záujmu Patrika Šenkára sú literárne zborníky – Variácie, ktoré znamenajú významný prelomový bod tvorivých úsilí vetvy Slovákov žijúcich v Rumunsku. Príspevok uvádza nielen všeobecnú charakteristiku týchto almanachov či vybrané metatexty o nich, ale aj špecifiká jednotlivých ročníkov (1978 – 1996). Príspevok reflektujúci 30. rokov vydávania slovenskej exilovej literatúry z pera Petra Cabadaja sa zameriava na vydavateľské počiny, činnosť Slovenskej národnej knižnice a Matice slovenskej a filmové a výstavné projekty v tejto oblasti. Autor čitateľovi prináša sumár výstupov, ktoré sa úspešne realizovali. Peter Cabadaj venoval jeden z príspevkov i 140. výročiu narodenia M. R. Štefánika. Zameral sa na jeho fotografickú a knižničnú zbierku, ktoré vypovedajú o Štefánikovej umeleckej i záujmovej orientácii. Autor vymenúva miesta uloženia jednotlivých autorských fotografií a opisuje ich umeleckú a dokumentárnu hodnotu. Zaoberá sa tiež knižnicou obsahujúcou 801 unikátnych knižných zväzkov, ktorú SNK pripravuje na vyhlásenie za historický knižničný fond.

Kapitolu Jubileá a spomienky otvára príspevok Patrika Šenkára. Oslavuje poetku, prozaičku, autorku pre deti a mládež, esejistku, prekladateľku, lingvistku, výskumnú pracovníčku, literárnu teoretičku, historičku a kritičku, redaktorku, významnú nadlackú rodáčku, Dagmar Máriu Anocovú, pri príležitosti jej životného jubilea. Autor veľmi citlivo (i umelecky), osobne i odborne hodnotí pracovný život, nemalé profesijné úspechy, obrovský vklad pre slovenskú literatúru, ale i priateľský postoj a pevné charakterové vlastnosti bardky slovenskej literatúry v Rumunsku.

Menej známa časť tvorby J. C. Hronského – spirituálna tvorba – sa stala taktiež predmetom skúmania Petra Cabadaja. Autor ponúka komplexnú reflexiu náboženských (duchovných) motívov v exilovom prozaickom, esejistickom, publicistickom a výtvarnom diele niekdajšieho správcu Matice slovenskej, zakladateľa a prvého predsedu Zahraničnej Matice slovenskej pri príležitosti 60. výročia úmrtia slovenského spisovateľa i výtvarníka. Peter Cabadaj sa venoval i zabudnutej osobnosti Jozefa Vavroviča, pri príležitosti 110. výročia jeho narodenia. Bol pápežský prelát, všestranný kňaz, teológ, pedagóg, literárny historik a kritik, náboženský spisovateľ, publicista, prekladateľ, editor, vedecký redaktor, krajanský činovník a agilný organizátor, ktorý zanechal trvalejšie duchovné a kultúrne stopy v Taliansku i Kanade. Pripomienku 110. výročia narodenia Ľuda Bešeňovského pripravil pre zborník rovnako Peter Cabadaj. Autor príspevku približuje Bešeňovského ako básnika katolíckej moderny, spisovateľa pre deti, prozaika, dramatika a publicistu. Autor za zameriava najmä na knihy Dedinôčka milá a Biele dni, ktoré vznikli ešte počas života Bešeňovského v Dolnom Kubíne. Ďalší príspevok Petra Cabadaja je zameraný na život a dielo kňaza, pápežského preláta, diplomata, autora memoárovej spisby, publicistu a prekladateľa Jozefa Kapalu, pri príležitosti 30. výročia úmrtia. Autor ponúka biografický text doplnený o rozbor memoárovej trilógie – Spod Roháčov po Vatikán: Pamäti môjho života, Spomienky a Obrázky zo života. Rovnako z pera Petra Cabadaja v zborníku nájdeme nekrológ Stana Dusíka. Bol jedným z najuznávanejších tvorcov sakrálneho umenia, plodný maliar, grafik, knižný ilustrátor, kresliar, prozaik, esejista, výtvarný pedagóg a exilový činovník. Kvalitou svojho bohatého a rozmanitého diela, vyznačujúceho sa hlbokým myšlienkovým posolstvom a étosom, patrí neodmysliteľne tak do slovenského, ako i talianskeho kultúrneho kontextu.

Informácia Kataríny Mosnákovej Bagľašovej prináša prehľad histórie a činnosti Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Autorka sa venuje vzniku centra, jeho personálnemu obsadeniu, postupnému rozvoju, činnosti, ktorú vyvíjalo, ako aj jeho aktuálnemu poslaniu. Zborník uzatvára správa Zuzany Pavelcovej o činnosti ústredného pracoviska Matice slovenskej pre styk a spoluprácu so zahraničnými Slovákmi – Krajanského múzea, počas roka 2020.

Zborník si môžete objednať na webe: www.vydavatel.sk

 

Zuzana Pavelcová

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články