KUS Zvolen

Jozef a góľa

Na Jozefa góľe prilietajú. Keď deti prvý raz v roku uvidia góľu (bociana) zaspievajú: „Góľa letí, nemá detí, my jich máme, nepredáme." Na tie zašlé časy si mnohí z nás ešte pamätajú. Dnes sa už „góľa" postupne vytráca z nášho slovníka, aj keď sa pred storočím tento výraz ešte bežne používal aj v čítankách. Detskú riekanku Góľa letí možno nájsť zaznamenanú medzi Slovákmi v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku a v Čítanke pre 3.-4. tr. ev. a. v. ľud. škôl z roku 1915, ktorej zostavovateľom bol Štefan Kvas sa nachádza dlhší opis „góľe".

 

Jozef a góľa

 

Jozef a góľa

 

Jozef a góľa

 

„Na jar s veselým klekotom dáva na známosť gazdovi: »Tu som, nesiem radostnú novinu, tu je jar, vrátila som sa pozreť svoju druhú domovinu«;; Ponapráva si hniezdo, usalaší sa a akoby nič, ponavštevuje svoje obvyklé miesta. Potom už denne vychádza na lúky do močarín, loviť žaby a iné lahôdky. Hodiny a hodiny vykračuje si po vode, kedy-tedy strčí svoj dlhý zobák do vody, raz-dvarazy mikne ním a chutná pečienka je už v žalúdku. Góľa nepláva vo vode, lež kráča. Taký vták volá sa brodivým . Keď sa už vyliahly jej mladé, putuje denne viac ráz na lúky, tam naplní hrdlo a pysk korisťou a poď na¬zad chovať mladé. V zobáku oby¬čajne nesie alebo žabu alebo i hada. Prijdúc domov, mladým vytrasie z hrdla ulovenú potravu, tú ony čosi-kamsi pojedia. Len vrtkému hadovi pošťastí sa niekedy ujsť pred mocným zobákom góleniec. Pod jaseň góle opustia dediny, vysadujú v poli a zrazu ani chýru, ani slýchu o nich, odišly za hory, vrchy, more, do ďalekých krajov." (Kvas, Š., Čítanka pre 3.-4. tr. ev. a. v. ľud. škôl. Senica 1915 - http://digit.spgk.sk)

 

Jozef a góľa

 

V Riekankách a prekáračkách o zvieratách tiež sa stretávame s góľami: https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/szlovakok/omrvinky_detskeho_folkloru/pages/005_Riekanky_A_Prekaracky.htm

Deti spievali riekanku - vyvolávanku aj vtedy, keď prvý raz uvideli bociana. Informátorka z Nadlaku ju spievala svojmu vnukovi už len ako uspávanku, alebo vtedy, keď ho chcela zabaviť.

Góľa ľeťí,
ňema ďeťi.
A mi máme,
nepredáme.
Krúť, baba, koľeso,
zec čerta, ňi meso!
(Slovenský Komlóš)

Góľa ľeťí,
Nemá ďeťi.
A mi máme,
nepredáme.
Gogoľice, gog!
Zlomila si praví bok.
(Nadlak)

Góľa letí,
nemá detí,
my jich máme,
nepredáme.
Góľa, golica,
kde je tvoja palica.
Za humiencom,
za kamiencom.
čo tam robí,
pivo točí.
Po čom pivo,
po toliari.
A pálenka
po sechseri.
(Z doľnej zemi z Báčky.) Časopis Český lid VIII.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články