KUS Zvolen

Nezabúdať a spomínať

Pred 22 rokmi zaútočila organizácia NATO, bez súhlasu Rady bezpečnosti OSN na Juhosláviu. Nálety sa začali 24. marca 1999 o 19:45 SEČ. Aby sa nezabudlo a aby sme si pripomenuli, prikladám dva moje texty z roku 1999 zverejnené v Evanjelickom posli spod Tatier (EPST) zo Slovenska. Článok s titulkom Internetom z Juhoslávie bol napísaný 25. 3. 1999 a text V jednom koncentračnom tábore vyšiel v tomto slovenskom týždenníku 15. 4. 1999.

 

Nezabúdať a spomínať

 

Nezabúdať a spomínať

 

Nezabúdať a spomínať

 

 

 

Internetom z Juhoslávie, 25. 3. 1999

Vážená redakcia a milí čitatelia, bratia a sestry, radšej by som sa k Vám prihovárala pri nejakej inej príležitosti, milšej a príjemnejšej, tentoraz však to môže byť iba tak, že sa hlásim z tejto strany hrôzy. Nerada rozprávam na tému vojny, predsa však cítim potrebu a záväzok voči všetkým, ktorí sa o nás boja, trápia sa za nás, modlia sa s nami... Najmä s nimi sa chcem rozdeliť o včerajšie a dnešné a či aj zajtrajšie... moje strachy. Niežeby som aj na vás chcela preniesť túto moju tieseň, to nie, práve naopak, ale pokúsim sa upevniť aj vo vás ten najhlbší odpor voči vojne, ktorý sa vo mne náhle a búrlivo včera a dnes zobudil. Z hĺbky duše nenávidím násilie a tu okolo nás znova čuť bomby. Triafajú síce presne určené ciele, a nimi sú strategické objekty, avšak výbuch vždy môže zahasiť aj ľudský život. A že ho zahasí ľudská ruka, to sa prieči našim chápaniam a našej viere. Veď dobre vieme, kto je jediným Pánom našich životov.

Chcela by som sa s vami rozdeliť aj o takéto, v normálnej situácii malicherné problémy. Pracujem v Novom Sade v rozhlase a okrem iného som aj redaktorkou nedeľného duchovného pásma Pohľady k výšinám, ktoré v spolupráci so Slovenskou evanjelickou a. v. cirkvou v Juhoslávii pripravujeme už vyše päť rokov. Pre túto Kvetnú nedeľu bolo vysielanie pripravené už skôr. Malo by vyznieť v duchu tejto poslednej pôstnej nedele. Vojna sa však v ňom nespomína. Veď sa len včera začala a dovtedy, aj napriek hrozbám, nechcelo sa nám v takúto možnosť veriť. Čo teraz urobiť? Či reláciu zošpatniť hroznými a neprípustnými správami o vojne? Môžu nájsť správy takéhoto druhu miesto vo vysielaní v ktorom sa velebí Jeho vôľa? A na druhej strane, ako mlčať o niečom, čo nám v týchto dvoch dňoch s celou svojou ťarchou zaľahlo na dušu? Otázok veľa a odpoveď ťažko nájsť. Moje modlitby a vrúcne túžby v posledných dvoch dňoch preto aj takto znejú: Prosím a silne si želám, aby sa tieto moje dilemy už zajtra ráno zdali byť iba príšerným snom. Aby pieseň, ktorú cirkevná mládež úvodom mládežníckeho bloku zaspieva a v ktorej ďakuje „za toto krásne ráno" ak nie skôr, tak v Kvetnú nedeľu znela nanajvýš skutočne a srdečne.

Ďakujem za váš čas a priestor a záverom v mene všetkých tunajších veriacich a ľudí dobrej vôle ďakujem vám za každú utrápenú myšlienku a modlitbu, nám venovanú.

V jednom koncentračnom tábore 15. 4. 1999 EPST

Situácia sa každodenne zhoršuje, strach je čoraz silnejší. Bombardovania sa zintenzívňujú a v posledných dňoch ich pribudla práve tu, v našej blízkosti. Ako ste hádam aj počuli, v Novom Sade z troch mostov cez Dunaj stojí jeden a aj ten len na „podlomených nohách". Cez neho je dovolený priechod len pešiakom, aj to na vlastnú zodpovednosť. V Bielu sobotu, keď zbombardovali v poradí druhý most (prvý bol Petrovaradínsky), výbuch bolo počuť a cítiť až u nás v Kulpíne. Vo Veľkonočný pondelok poškodili aj posledný, tretí most ako aj rafinériu v Novom Sade. Zo svojho balkóna som sa pozerala na plameňom ožiarené oblohu nad Novým Sadom. Pred niekoľkými dňami jeden výbuch bol aj pri Kysáči; Stará Pazova je tiež pomerne blízko vojenského letiska, ktoré často bombardujú, poškodili tiež i most medzi Báčskou Palankou a Ilokom a z radov tunajších Slovákov, presnejšie z Padiny, na Kosove stratil život jeden mladý vojak. To je krátky report z týchto našich krajov v tejto ťažkej dobe.

Aby zlo bolo horšie, nečrtá sa rozuzlenie, ba naopak perspektíva je čoraz temnejšia. Začíname sa vážne obávať, že sa situácia tak skoro nedorieši a že následky budú aj pre nás veľmi zlé. Sme však bezmocní. A ako jeden komentátor povedal, všetci sa tu nachádzame ako v jednom koncentračnom tábore. V bázni očakávame, aký trest nás zasiahne.

Včerajšia noc bola „hlučná" a zvuk niekoľkých desiatok lietadiel desivý. Podľa dnešných slov kompetentných osôb, nad celým juhoslovanským územím ich v minulú noc bolo asi sto.

Podľa tých istých zdrojov, dnešná noc by mala byť ešte „búrlivejšia". Uvidíme, čo nám prinesie nový deň. Lebo, informáciu o prípadných stratách, dostávame s oneskorením, najčastejšie až na druhý deň.

Je asi hodina pred pol nocou a práve som vyšla pozrieť oblohu. Nad Novým Sadom sa z jasnej oblohy akoby blýskalo. Útoky sa teda znovu začali. Čo je dnes na rade? Kto z nás?

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+2 #1 Provokatívny názovJán Sabo 2021-03-24 07:44
A ešte celú túto nezmyselnú akciu nazvali "humanitárnym bombardovaním", čo za človeka to mohol vymyslieť?!
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články