KUS Zvolen

Aprílová vojna

Termín Aprílová vojna pomenúva inváziu mocností Osi pod krycím názvom Direktíva 25 na Kráľovstvo Juhoslávie. Vojnové akcie Tretej ríše sa začali skoro ráno 6. apríla 1941, čím sa tiež začala druhá svetová vojna na území Kráľovstva Juhoslávie. Obsiahlejší referát Invázia nacistického Nemecka do Kráľovstva Juhoslávie pre slovenský dvojtýždenník antifašistov Bojovník napísal Dr. Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Archívu Vojvodiny v Novom Sade, z ktorého vyberáme výňatky.

 

Pred vojenským úradom v Subotici sa začiatkom apríla 1941 sústredili nákladné autá, tanky a iná vojenská technika (foto: Archív Vojvodiny)

 

Pred vojenským úradom v Subotici sa začiatkom apríla 1941 sústredili nákladné autá, tanky a iná vojenská technika (foto: Archív Vojvodiny)

 

Pred vojenským úradom v Subotici sa začiatkom apríla 1941 sústredili nákladné autá, tanky a iná vojenská technika (foto: Archív Vojvodiny)

 

Pred vojenským úradom v Subotici sa začiatkom apríla 1941 sústredili nákladné autá, tanky a iná vojenská technika (foto: Archív Vojvodiny)

 

Pred vojenským úradom v Subotici sa začiatkom apríla 1941 sústredili nákladné autá, tanky a iná vojenská technika (foto: Archív Vojvodiny)

 

V noci z 5. na 6. apríla Nemci zajali Sip na Dunaji. Belehrad bol bombardovaný za úsvitu 6. apríla 1941. Hitler zhodil na Belehrad ničivé bomby s hmotnosťou 1 000 kg a samotná operácia bombardovania Belehradu mala symbolický názov Trestná odplata (Kaznena odmazda). Už pri prvom zásahu bol zasiahnutý prvý civilný objekt v meste – hotel Avala, kde zahynul aj minister juhoslovanskej vlády Franjo Kulovec. Počas bombardovania 6. a 7. apríla zahynulo 10 000 Belehradčanov. Na obytné štvrte bolo zhodené veľké množstvo bômb a zničená bola Národná knižnica Srbska, v ktorej bola spálená väčšina neoceniteľného materiálu (kultúrna genocída). Útoku na Belehrad osobne velil nemecký generálporučík Alexander von Lehr, ktorého 3. letecká flotila bombardovala mesto. Nemecké letectvo zaútočilo na väčšie mestá, ako Niš, Leskovac, Kragujevac, Nový Sad, Sarajevo, Mostar, Banja Luku, a tak úplne prekvapilo rozospatých občanov, ktorí hľadali úkryt v pivniciach alebo všade, kde mohli uniknúť pred nemeckými bombami.

Príspevok na obranu Belehradu poskytla Prvá letecká stíhacia brigáda JKRV, ktorej členovia sa zrazili nad Belehradom s lietadlami Junkers Ju 87 („šťukami"), ktoré sprevádzali Messerschmitti. Prvý deň vojny bol pamätný i tým, že juhoslovanská protivzdušná obrana zostrelila nemecké prieskumné lietadlo neďaleko dediny Donji Dušnik v južnom Srbsku a piloti, ktorí unikli výskokom, boli žandármi sprevádzaní do Nišu. Juhoslovanská vláda vydala proklamáciu o začiatku vojny s Nemeckom a rozhodnutie o všeobecnej mobilizácii, ale prišlo príliš neskoro.

Juhoslovanskí piloti, ktorí bránili oblohu nad Belehradom, preukázali mimoriadnu odvahu a obetavosť, čo vyvolalo obdiv aj medzi samotným nepriateľom. Bombardovacie pluky viackrát úspešne bombardovali nemecké obrnené kolóny postupujúce zo smeru Bulharska, ako aj na niekoľko nepriateľských letísk na území Bulharska, Maďarska a dokonca aj Rakúska.

Málo sa vie o tom, že samovražedné útoky na nepriateľské lietadlá, ktoré sa pôvodne pripisovali ruským pilotom počas druhej svetovej vojny, prvýkrát uskutočnili juhoslovanskí piloti počas Aprílovej vojny.

Protilietadlová obrana nezištne prispela aj k obrane oblohy nad Kráľovstvom Juhoslávie. Aj keď bol hrdinský, odpor JKRV rýchlo utlmil. Vďaka zrade a piatej kolóne, ktorá navigovala nemecké lietadlá zo zeme, pomocné letiská nášho letectva boli postupne ničené. Tých pár lietadiel, ktoré zostali, zničili ich posádky, aby sa nedostali do rúk nepriateľa. Niektorí z letcov sa pokúsili letieť do ZSSR a Grécka, aby pokračovali v boji, väčšina však zahynula pri leteckých haváriách v dôsledku extrémne zlých poveternostných podmienok.

Vojna sa skončila 17. apríla 1941 okupáciou a rozdelením Juhoslávie medzi mocnosťami Osi. Kráľovská rodina a členovia vlády odišli do exilu v Londýne. Tam boli pod dohľadom britskej spravodajskej služby, ktorá ich po druhej svetovej vojne držala pod dohľadom. Po vojne im nové komunistické úrady zakázali návrat do Juhoslávie. Posledné zasadnutie vlády Kráľovstva Juhoslávie na juhoslovanskom území sa uskutočnilo v Nikšići 15. apríla – došlo sa k záveru, že Juhoslávia nebude kapitulovať ako štát, ale bude kapitulovať iba armáda, zatiaľ čo vláda a kráľ odchádzajú do zahraničia pokračovať v boji. Splnomocnení zástupcovia najvyššieho velenia juhoslovanskej vlády bývalý minister zahraničných vecí Aleksandar Cincar-Marković a generál Radivoje Janković podpísali v budove československého veľvyslanectva v Belehrade akt o kapitulácii ozbrojených síl Kráľovstva Juhoslávie, ktorý im nadiktoval nemecký veliteľ generál Maximilián von Weiks. Tretia ríša nanútila bezpodmienečnú, úplne neobmedzenú kapituláciu, juhoslovanská armáda bola prevažne zajatá a krajina bola rozdelená medzi Nemeckom, Talianskom, Maďarskom a Bulharskom. Juhoslovanské vojenské námorníctvo pripadlo Taliansku.

(do slovenčiny preložila Mária Domoniová)

Celý referát TU: https://www.szpb.sk/arte-content/uploads/2021/04/boj-7-2021_s1-12.pdf

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články