MOMS Kulpín

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

„Nie je náhoda, že práve v regióne, v ktorom sa vrúcny vzťah k tradíciám spája s veľkým umeleckým potenciálom a tradičnou slovenskou dobrosrdečnosťou a bezprostrednosťou, vznikol unikátny klenot, slovenské insitné umenie," povedala ministerka kultúry Slovenskej republiky Ľubica Laššáková pri otvorení výstavy Slovenské insitné maliarstvo zo Srbska nainštalovanej v Dvorane Ministerstva kultúry SR v Bratislave. Galéria Babka z Kovačice na tejto impozantnej výstave ponúkla 80 obrazov 63 slovenských dolnozemských autorov, ktorí urobili a robia dobré meno Kovačici, Srbsku a Slovensku vo svete. Výstava by mala o ďalší krôčik posunúť náročnú snahu na zápis slovenského insitného umenia v Srbsku do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V stredu podvečer spoločne ju otvorili Ľubica Laššáková a štátny tajomník ministerstva kultúry a informovania Srbska Aleksandar Gajović.

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Aleksandar Gajović vo svojom príhovore zdôraznil, že najväčšou hodnotou insitných maliarov z Kovačice je autentickosť a konkrétne znázornenie ľudových zvykov, rituálov a sedliackeho života tejto časti Srbska. Práve to je podľa neho dôvodom, prečo týchto maliarov obdivujeme už celé desaťročia a prečo dnes máme povinnosť podporiť pozdvihovanie a zveľaďovanie toho čarovného sveta obrazov, ktorý preslávil Slovensko a Srbsko.

„Návštevníci výstavy budú mať jedinečnú príležitosť zoznámiť sa s tvorbou nesmrteľných legiend aj mladých talentov slovenského naivného maliarstva. Verím, že po zhliadnutí výstavy nadobudnú rovnako ako ja presvedčenie, že slovenské insitné umenie predstavuje unikátne kultúrne dedičstvo, ktoré nás obohacuje svojou krásou, malebnosťou a úprimnosťou," povedala ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková, ktorá v brožúrke k výstave napísala:

 

 

Záštitu nad podujatím prevzal aj minister kultúry Srbska Vladan Vukosavljević, ktorý do brožúrky prispel takýmto vlastným textom:

 

 

Majiteľ Galérie Babka Pavel Babka sa na stredajšej vernisáži poďakoval ministerstvám kultúry Slovenska a Srbska, ktoré už rok podporujú ideu zápisu slovenského insitného maliarstva zo Srbska do zoznamu UNESCO a navrhol založiť expertné tímy, ktoré by vypracovali odborné posudky nevyhnutné na realizáciu myšlienku zápisu tohto špecifického maliarstva do zoznamu UNESCO.

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

Unikátny klenot, slovenské insitné umenie

 

foto22

 

Na slávnostnej vernisáži sa zúčastnil a prítomných pozdravil aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Výstavu tvoria tiež nástenné informačné banery z dejín Kovačice.

„Slávnostná atmosféra Dvorany sa počas vernisáže zároveň stala vari aj najvhodnejšou príležitosťou na to, aby z budovy, ktorú vystaval slávny dolnozemský rodák z Kulpína Milan Michal Harminc (aký to ďalší symbol prepojenia Slovákov z Vojvodiny s ich materskou vlasťou – Slovenskom...) vyslal počas svojho príhovoru Pavel Babka výzvu k zásadnému počinu, ktorý by ovenčil a povýšil tvorbu slovenských naivistov v Srbsku aj inštitucionálne na svetový umelecký piedestál," uvádza to na portáli ÚSŽZ Ľudo Pomichal a celý text si možno prečítať TU:
https://www.uszz.sk/sk/stranka/4813/vytvarny-kumst-slovenskych-insitnych-umelcov-zo-srbska-ihra-emotivnymi-posolstvami-v-centre-bratislavy

Vernisáži predchádzala prednáška o dejinách a tradičnej kultúre kovačických Slovákov PhDr. Zuzany Drugovej, etnologičky z UMB v Banskej Bystrici, ktorá sa dlhodobo venuje výskumu kovačického insitného umenia a tradičnej kultúry Slovákov v Banáte. Zuzana Drugová bola tiež moderátorka programu vernisáže, na ktorej kovačické ľudové piesne a piesne Slovákov z Vojvodiny zaspievala Katarína Mosnáková Bagľašová v harmonikovom sprievode Ondreja Drugu.

Výstava bude otvorená do 15. decembra.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

0 #1 Česť tvorivosti, práce i výkonomValent, Belehrad 2019-12-15 12:10
Česť tvorivosti, práce i výkonom.

Valent, Belehrad 15. dec. 2019

Už desaťročiami slovenský a inorečoví insitný maliari z Kovačice i z jej okolia rozkošatenou obrazotvorivosťou, umeleckými prejavmi podávajú, znázorňuju, oslavujú každodenný život, diania, snenie, nádeje človeka a na jeho životných cestách i s nim spolucestújucích. Obrazmi hýriacimi farebnosťou a autenticitou podávajú tak neklamné i trvalé svedectvá o sebe a o spoluobčanoch, oslovujú záujemcov umenia a majiteľom obrazov zdobia, skrášľujú tichá ľudských príbytkov. Za to im patrí naša vďaka i prianie byť tvorivo neopakovateľnými, svedectvami, všestrannosťou i maliarskými odkazmi uprimnými i svojráznymi a technikami dokonalými.
Pánovy Pavlovy Babkovy a jeho pani manželke Kláre Babkovej, podporovateľom ich práce i úmyslov slovenská komunita, jej predstavitelia v Srbskej republike a iný už mnoho rokov majú záväzok vyjadrovať vďaku, uznanie a pomoc v uskutočňovaní výstav obrazov, v podpore a v šírom svete i (re)prezentovaní umeleckých diel maliarov. I tými činmi maliari i Babkovci z Kovačice prispievajú k zápisu i umelcov i slovenskej komunity v Srbsku do dejín a abecedárov výtvarného umenia človeka.
Česť takej tvorivosti, práce i výkonom !
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články