MOMS Kulpín

Kulpín a jubileá

V roku 2020 Kulpínčania oslavujú 275 rokov súčasného Kulpína vybudovaného na dnešnej lokalite a pripomínajú si aj jubileá významných osobností: 220 rokov narodenia a 145 rokov úmrtia evanjelického farára Daniela Koléniho, 190 rokov narodenia srbského patriarchu Georgija Brankovića, 130 rokov úmrtia evanjelického kňaza, prozaika, publicistu, učiteľa, národnopolitického dejateľa Félixa Kutlíka, 70 rokov od smrti majiteľa kulpínskeho kaštieľa, zemepána Djoku Dundjerského... A pred sedemdesiatimi rokmi 21. júla 1950 sa v Kulpíne narodil univerzitný profesor, historik, literárny historik, prekladateľ učebníc a vydavateľ bibliofílií Samuel Čelovský.

 

Kulpín a jubileá

 

V tomto roku si teda pripomíname 275 rokov súčasného Kulpína, ktorý bol založený 10. júla 1745, keď pustatinu Kulpín rakúska cisárovná Mária Terézia pridelila rodine Stratimirović. Medzi jeho prvých osadníkov patrili aj Slováci. Uvádza Dr. Samuel Čelovský v knihe Pamätnica - Споменица 1789-1989 vydanej pri príležitosti dvojstého výročia kulpínskej základnej školy, v ktorej aj doktor Čelovský získaval prvé poznatky. Práve v roku 1745, keď sa prisťahovali Slováci do Petrovca, ako prvej slovenskej osady na území dnešného Srbska, začína sa na pustatine Kulpín stavať nová osada, čiže terajšieho Kulpína. Podľa názoru profesora Čelovského možno teda predpokladať, že sa určitý počet slovenských rodín usadil aj v neďalekom Kulpíne. Tam totiž bolo treba obrábať veľké panstvo rodiny Stratimirovićovej, ktorá prišla z Hercegoviny, kde sa obyvateľstvo nezaoberalo poľnohospodárstvom.

S. Čelovský mieni, že kulpínski prisťahovalci pochádzali najmä z Nitrianskej stolice a vychádza z predpokladu, že sa kulpínsky kňaz Daniel Koléni, rodák z Myjavy, nemohol mýliť keď robil súpis o pôvode svojich cirkevníkov. V rodine spisovateľa Alberta Martiša, kulpínskeho rodáka, sa tiež tradovalo, že pochádzajú zo Sobotišťa v Nitrianskej stolici.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články