MOMS Kulpín

Vladimír Hurban – 170 rokov od narodenia

„Tak vznešeného a ušľachtilého zjavu nevidel báč-sriemsky seniorát. V jeho postave závodila krása tela s krásou ducha a kúzlu takej osobnosti nemožno odolať. Bolo by mu veľmi dobre svedčilo, aby sa bol stal najvyšším cirkevným hodnostárom, čo by bol iste i dosiahnul, keby okolnosti a pomery politické boly bývaly koľko-toľko priznivejšie slovenskej veci. Za jeho života bola Stará Pazova ústredím národnej myšlienky na týchto stranách." Tak Vladimíra Hurbana opisuje historik Jozef Maliak (1854 – 1945) v útlej knižočke Daniel Kolényi a jeho doba. Vladimír Hurban (1850 – 1914), autor cestopisov a evanjelický farár v Starej Pazove sa narodil pred 170 rokmi 5. mája 1850 v Brezovej na Slovensku. Práve v dňoch keď oslavoval svoje 25. narodeniny, pred 145 rokmi, v piatu nedeľu po Veľkej noci roku 1875 ho inštalovali za farára staropazovského.

 

Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888) so svojim synom Vladimírom, otcom známeho VHV

 

Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888) so svojim synom Vladimírom, otcom známeho VHV

 

Príchodom Vladimíra Hurbana za farára začína sa dlhšie pokojné obdobie Starej Pazovy. Dvaja Hurbanovci boli farármi v Pazove viac než trištvrte storočia (1874 – 1950) – píše Miroslav Demák v publikácii Dlhé tiene Hurbanovského osudu vydanej k storočnici staropazovskej fary. Knižočku vydali Miestna organizácia Matice slovenskej v Juhoslávii a Slovenský evanjelický a v. církevný zbor v Starej Pazove roku 1995.

 

Rodina Vladimíra Hurbana asi v rokoch výstavby novej fary (foto z knihy Dlhé tiene Hurbanovského osudu)

 

Rodina Vladimíra Hurbana asi v rokoch výstavby novej fary (foto z knihy Dlhé tiene Hurbanovského osudu)

 

Viac o Vladimírovi Hurbanovi sa dozvedáme s nekrológu zverejneného v novinách, ktoré vychádzali v Turčianskom sv. Martine Národnie noviny, s dňa 12. februára 1914. V nich čítame:

„V stredu 11. februára 1914 umrel v Starej Pazove druhý syn dr. Jozefa Miloslava Hurbana, ev. farár staro-pazovský, slovenský horlivý patriot, dejateľ, spisovateľ, obranca a zveľaditeľ svojho ľudu, odtrhnuvšieho sa od telesa národného slovenského. Umrel v 64. roku života. Narodil sa na Brezovej, v Nitrianskej stolici 5. mája 1850, študoval v Strelcach do 5. triedy, od 6. do 8. triedy v Revúcej, kde i maturoval. Po matúre stal sa študentom na teologickej fakulte v Rostoku v Meklenburgu, kde i dokončil kurs. Kaplánom bol najprv v Hlbokom u otca, potom administrátorom na Brezovej. Ztadial na odporúčanie Daniela Licharda vyvolila ho Stará Pazova za farára. Voľbu nepotvrdili, lebo cirkev chcela zmeniť vokátor. Po roku sa zmätky vyrovnaly a on zaujal faru staro-pazovskú roku 1875, kde slúžil temer 40 rokov. Za manželku si vzal Augustu Štúrovú, dcéru prísediaceho súdu Jána Štúra. Mali dvoje detí, syna Vladimíra a dcéru Ľudmilu.

Na národné ciele prispieval hojne, literatúru podporoval aktívne i pasívne. V milej rozpomienke sú jeho pekné cestopisy. Ako pravoverný kňaz uviedol do cirkvi staro-pazovskej Tranoscius. Slovák a Slavian z celej duše žil s národom, tešil sa i bolestil. Na Horniaky chodieval asi každý druhý, tretí rok a to bola jeho radosť a útecha – lebo ináče cítil sa v Pazove asi ako v kolónii. Založil v Pazove „Vzájomnú Pomocnicu", ktorá pod solídnou, svedomitou správou vyrástla na mohutný ústav a požehnane účinkovala. Mal mnohé borby s uhorskou ev. cirkvou, keď bránil autonómiu horvatskej evanjelickej enklavy. Bol ctiteľom a priateľom biskupa Štrossmayera, ktorý si Hurbana vysoko vážil. S Horvatmi bol v dobrom priateľstve, zvlášť mnohých horvatských kňazov mal za priateľov. Známa bola jeho štedrosť a dobročinnosť rodine i chudobe. Ľahká mu horvátska zem i večná sláva jeho menu!"

 

Vladimír Hurban – 170 rokov od narodenia

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články