Hlúpa politika

Vážení čitatelia, posúďte, či tento príspevok je na zamyslenie alebo ho považovať len za akési krčmové táranie? Hádam to vysvetľuje posledný odsek, ktorý obsahuje myšlienku platnú aj v súčasnosti, povyše 100 rokov od jeho uverejnenia.

 

Hlúpa politika

 

– Čo poviete na to, že delegácie idú odhlasovať nové stá millionov na pancierové lode, na kanóny a na vojenské vystrojenie?
– Dajte mi pokoj s vašimi delegáciami, ani neviem, čo sú to tie delegácie, ani šíf som taký železný nevidel, len z ďaleka, keď sme sadali v Hamburgu do Ameriky; a na tie milliony je i ťažko pomysleť. Keby radšej ľadoví svati ušetrili stromy a keby nám teraz nespálil mráz čerešne a marule.
– Však ste vy na každej voľbe prvým a chodia vám i noviny, nuž ako by ste nevedeli o delegáciách, i náš ablegát vás boli navštíviť a ten vraj tiež hlásajú v delegácii. Všetko, čo sa tam hore v Pešti lebo vo Viedni hlasuje, to sa zakladá na našom hlase, ktorý sme oddali na nášho ablegáta.
– Ja nechcem žiadnu vojnu a to s nikým, mám tej vojny doma dosť, pre mňa by sa nemuseli vydávať toľké peniaze. Radšej keby sme mali obecného lekára, deti padajú na záškrt a šarlach ako muchy po Jáne a pomoci niet, a keď je, nuž je drahá až hrúza. V popise smrtného pádu a inventáru je najväčšia summa medzi ťarchami: choroba a smrť, to jest: doktor, apatéka a pohreb. So školou máme tiež oštaru, na nič niet peňazí. Rieka na jar sa vyliala, oziminy spláklo, nemá kto brehy ponaprávať a koryto očistiť. I v obci len tak robotujeme ako za panštiny; sedliaci na voloch, domkári, chalupníci rukovou robotou. Chodíme skaly tĺcť na cesty ako cigáni. Platíme cestovizeň a vozíme hŕbky. Všetky peniaze idú ta niekde do priepasti, do sitna. Hlúpa politika!
– Tak nám treba, keď sa o nič neozreme, nestaráme. Ej, nie je to tá politika hlúpa! Tí páni, čo ju robia, sú chytrí vtáci. Ale my sme hlúpi! Nerozumieme, čo sa tam s nami robí, keď nás dobrý, úprimný človek poúča, na toho nepočúvame.
– No, daj sa ti mi svete, už ste vy len za múdreho človeka; do hlúpych nadávať je ľahko, ale povedať, čo máme robiť a pomáhať je ťažko!
– Vidíte, takto sa srší každý. Ale veru ste si nepozreli na obecnom dome, či ste popísaný do menoslovu voličov, ani o novom volebnom zákone nič neviete. A predsa na tom sa zvrtne všetko, či sa nás nájde dosť spravedlivých, ktorí nechceme vojnu, a tak navolíme si ablegátov a tí zas delegátov, ktorí neodhlasujú každý rok nové milliony na zbrojenie.
– Že vraj celý svet kuje zbrane, robia nové kanóny, lietadlá a my nemôžeme zaostať?
– To je tá hlúpa politika. I po iných krajinách vedú takí ľudia, čo robia nedobrú politiku. Ale sila a základ všetkého je predsa len v nás a my tú sila zapredávame a mrháme hlasovaním. Prečo chceme všeobecné tajné hlasovacie právo? Veru nie na parádu ani nie z pýchy, aby som mohol ceduľku oddať, ale preto, aby sa v krajine tak dialo a s našimi mozoľnými grošami tak šafárilo, ako to naše dobro vyžaduje.
– Hja, sám jeden človek svet nepremení, ale keby sme sa my Slováci zobrali svorne do jedného tábora, to by sme predsa o krok ďalej došli.

Zdroj: Národný hlásnik, r. 47, č. 17, 24. apríla 1914, s. 2.