MOMS Kulpín

Cesta slovenskou Amerikou

Pred 85 rokmi sa vrátila delegácia Matice slovenskej z polročnej kultúrnej misie po slovenských krajanských centrách v USA a Kanade. Dom Matice slovenskej v Bratislave v spolupráci s Krajanským múzeom Matice slovenskej z Martina venuje tejto významnej udalosti slovenských a krajanských dejín panelovú výstavu na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave už v júli.

 

Cesta slovenskou Amerikou

 

Nad výstavou s názvom Cesta slovenskou Amerikou prevzal záštitu predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip. „Pre náš úrad, ktorý okrem morálnej a finančnej podpory našich krajanov v oboch severoamerických štátoch – v USA aj Kanade, rôznymi formami a s mimoriadnou pozornosťou uchováva a ďalej šíri historickú pamäť o jednej z kľúčových komunít slovenskej diaspóry vo svete, vrátane posolstiev jej výnimočných osobností, je poctou, ak môže dať práve takejto prezentácii v hlavnom meste všetkých Slovákov vo svete – Bratislave, symbolickú pečať a zajedno i vklad svojej partnerskej súčinnosti s Maticou slovenskou," ozrejmil M. J. Pilip.

 

Delegácia MS pred odchodom do Ameriky: Konštantín Čulen, Dr. Jozef Cincík, Karol Plicka a Jozef Cíger Hronský. Zdroj: Archív MS, č. fotografie M12/2.

 

Delegácia MS pred odchodom do Ameriky: Konštantín Čulen, Dr. Jozef Cincík, Karol Plicka a Jozef Cíger Hronský. Zdroj: Archív MS, č. fotografie M12/2.

 

Balenie kníh pre Ameriku, 1935. Zdroj: Archív MS, č. fotografie M12/4.

 

Balenie kníh pre Ameriku, 1935. Zdroj: Archív MS, č. fotografie M12/4.

 

Willkes Barre – budova, v ktorej sa premietal matičný film, prír. č. 2392, sg. 18/706.

 

Willkes Barre – budova, v ktorej sa premietal matičný film, prír. č. 2392, sg. 18/706.

 

Milwaukee – radnica mesta, na ktorej svieti uvítací nápis pre delegáciu Matice slovenskej. Archív MS, č. fotografie M12/58.

 

Milwaukee – radnica mesta, na ktorej svieti uvítací nápis pre delegáciu Matice slovenskej. Archív MS, č. fotografie M12/58.

 

Washington – so slovenskými spolkami. Zdroj: prír. č. 2476, sg. 1919/790.

 

Washington – so slovenskými spolkami. Zdroj: prír. č. 2476, sg. 1919/790.

 

Ako dodala riaditeľka Krajanského múzea MS Zuzana Pavelcová, matičná cesta slovenskou Amerikou v rokoch 1935 a 1936 naštartovala vzťahy a starostlivosť o Slovákov v zámorí. „Dodnes nikto neprekonal túto mimoriadnu kultúrnu misiu delegácie Matice slovenskej v zložení z popredných predstaviteľov Matice – Jozef Cíger Hronský, Karol Plicka, Konštantín Čulen a Jozef Cincík. Výstavou chceme priblížiť domácej slovenskej verejnosti dejiny našich krajanov v Amerike, ktoré sú neodlučiteľne späté s Maticou slovenskou," vyjadrila sa Z. Pavelcová.

Výstavné panely budú pre záujemcov bezplatne prístupné na Hviezdoslavovom námestí od 19. do 31. júla 2021. Vernisáž výstavy s kultúrnym programom sa uskutoční 22. júla o 15.00 hod. Verejnosť sa môže tešiť na náladu 30. rokov 20. storočia. Program osvieži krátky moderovaný rozhovor o Ceste slovenskou

Amerikou s riaditeľkou Krajanského múzea MS, ukážka matičných kníh o amerických Slovákoch, ale aj swingové piesne v podaní speváčky Lucie Švihlovej a gitaristu Roberta Schranza. Na vernisáži budú vystavené aj zaujímavé modely dobových automobilov z 30. rokov zo Slovenského technického múzea – Múzea dopravy v Bratislave.

 

Veronika Grznárová, hovorkyňa Matice slovenskej

Zdroj foto: Archív Matice slovenskej

 

Vysťahovalectvom sa zaoberal aj 61. ročník festivalu v Myjave pod názvom Pozdravujem domov, ktorý prebiehal 19. júna 2021 online Veľmi zaujímavo spracované vysťahovalectvo v slovách, obrazoch a piesňach, do ktorého boli zapojení aj Slováci z Vojvodiny, a to sólisti Anna Berédiová a Miroslav Hemela a folklórny súbor SKUS-u z Pivnice, si môžete pozrieť TU:https://www.mffmyjava.sk/pozdravujem-domov/

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články