MOMS Kulpín

Tolerančný patent

Pred 240 rokmi, 13. októbra 1781 vo Viedni bolo vydané jedno z najdôležitejších nariadení cisára Jozefa II., známe ako Tolerančný patent, ktorý síce neznamenal úplné zrovnoprávnenie katolíckeho a nekatolíckeho vierovyznania, ale výrazne prispel k zrovnoprávneniu obyvateľstva v Rakúsko-Uhorsku. Tolerančný patent zaručoval pre kresťanských nekatolíkov nerušený výkon ich bohoslužieb, výkon povolania bez obmedzenia, zriaďovanie cirkevných zborov či výstavbu kostolov. Pre Uhorsko začal platiť od 25.10.1781.

 

Tolerančný patent

 

Tolerančný patent je dokument zo dňa 13. októbra 1781, ktorým cisár Jozef II. vyhlásil obmedzenú náboženskú slobodu a občiansku rovnoprávnosť pre stúpencov evanjelického, augsburského (luteránskeho), reformovaného helvétskeho (kalvínskeho) a pravoslávneho (ortodoxného) vyznania s rímskymi katolíkmi. Dôvodom bola najmä snaha podporiť hospodársky rozvoj krajiny využitím potenciálu aj stúpencov nekatolíckych náboženstiev. Týmto patentom sa prakticky skončila protireformácia v Habsburskej monarchii.

Stúpenci týchto vyznaní mohli vlastniť majetok, venovať sa remeslám, stať sa občanmi miest, získať akademické hodnosti a zastávať verejné funkcie, no katolícke náboženstvo zostalo jediným verejným a štátnym náboženstvom a bohoslužby týchto vyznaní sa museli konať v skromných modlitebniach (odlišných od katolíckych kostolov).

Patent bol platný od 13. a 27. októbra 1781 pre nemecké a české krajiny, od 25. októbra alebo 21. decembra 1781 pre Uhorsko, od 10. novembra 1781 pre Galíciu, od 12. novembra 1781 pre belgické provincie, od 30. mája 1782 pre Lombardsko. Medzi 6. novembrom a 9. decembrom 1781 začal platiť v Tirolsku.

Viac TU: https://sk.wikipedia.org/wiki/Toleran%C4%8Dn%C3%BD_patent

Tolerančný patent má 16 bodov, ktoré podrobne stanovujú náboženské slobody nekatolíkov – evanjelikov augsburského a helvétskeho vyznania a pravoslávnych kresťanov. Prvý bod povoľuje verejne vyznávať svoje náboženstvo; v bodoch 2 a 12 – 14 sa hovorí o kostoloch. V 2. bode sa udáva, kde a za akých podmienok si evanjelici môžu zriadiť zbor a postaviť kostol, faru a školu. Podmienkou bolo, aby na takom mieste stálo 100 domov obývaných evanjelikmi. Kostol mohol byť z dreva i z kameňa, nesmel však mať vchod z ulice a musel byť bez veže a zvonov. Pri jeho stavbe sa malo dohliadať, aby ľud nebol príliš zaťažený a mohol platiť dane, ktoré požadoval štát. V 12. bode sa hovorí o kostoloch, ktoré evanjelici mali v rukách z predchádzajúceho obdobia – nemali sa im zaberať a mohli si ich opravovať, potrebovali však na to súhlas príslušnej vrchnosti. V 13. bode sa evanjelickým farárom povoľuje navštevovať filiálne kostoly a má sa zastaviť ich odoberanie. V 14. bode sa poddaným povoľuje navštevovať aj magnátske a zemepanské kostoly.

Viac TU: https://www.ecav.sk/archiv/archiv-2011/tolerancny-patent-230-vyrocie

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články