MOMS Kulpín

Jubilantka Jarmila Cinkotská

Pred osemdesiat rokmi 26. apríla 1942 v Petrovci sa narodila Jarmila Cinkotská. Jej rodičia Katarína Cinkotská rodená Hlaváčová a Michal Cinkotský boli profesormi na petrovskom gymnáziu, otec bol neskôr aj riaditeľom ústavu. Obaja rodičia nastúpili do práce v Petrovci v roku 1938, matka vyučovala srbčinu, slovenčinu, dejepis, ruštinu, nemčinu a francúzštinu a otec matematiku a fyziku. Dcéra Jarmila sa im narodila v čase, keď zúrila II. sv. vojna. Po vojne, v roku 1949, sedemročné dievčatko zostáva sirotou, – matka umrela. Otec sa čoskoro druhýkrát oženil a v roku 1951 bol tiež druhýkrát vymenovaný za riaditeľa gymnázia a učiteľskej školy (predtým bol riaditeľom ústavu od 31. júla 1948 do 26. augusta 1949). Na tomto mieste pôsobil až do svojho predčasného skonu 28. decembra 1962. Jarmila vtedy už mala dvadsať rokov a končila I. stupeň Filozofickej fakulty v Novom Sade. Študovala tiež na Vyššej hudobnej škole v Sarajeve. Za sebou mala aj úspešnú hudobnú kariéru – v Novosadskom rozhlase začala spievať ešte v roku 1959, keď mala 17 rokov.

 

Jubilantka Jarmila Cinkotská

 

Jubilantka Jarmila Cinkotská

 

Jubilantka Jarmila Cinkotská

 

Jubilantka Jarmila Cinkotská

 

Jubilantka Jarmila Cinkotská

 

Ako mladá, ešte neafirmovaná speváčka, Jarmila Cinkotská vystupovala na známom celojuhoslovanskom Mládežníckom festivale v Subotici, na ktorý sa mohli dostať skutočne iba tí najlepší speváci a hudobníci. Kritéria festivalu boli totiž vysoké, keďže bol odrazovým mostíkom pre ďalšiu hudobnú kariéru a vstupnou bránou účasti na veľkých juhoslovanských festivaloch. Na porotu zapôsobila krásnym, čistým, zvonivým hlasom. Tie najkrajšie predvedenia sa nahrávali aj na platne, a tak aj Jarmila medzi prvými, ešte začiatkom šesťdesiatych rokov, naspievala štyri slovenské piesne aj na gramofónovú platňu známeho hudobného vydavateľstva Jugoton. Jugoton bola prvá nahrávacia spoločnosť založená v bývalej Juhoslávii, ktorá sídlila v Záhrebe. Bratstvo a jednota všetkých národov a národností sa vtedy veľmi starostlivo pestovali a tak Jarmila vyštartovala na turné po Juhoslávii spolu so speváčkou Ljiljanou Petrovićovou a orchestrom Džimiho Dimitrijevića. S rovnakým orchestrom a spolu s Mirjanou a Istvánom Borossovými absolvovala ďalšie turné po Československu a Maďarsku. Mala tiež koncerty v Skopji a v Sarajeve. V roku 1974 účinkovala na festivale Zvuci Panonije v Osijeku, kde spievala skladbu Pod topoľami Juraja Feríka ml. Vystupovala aj na festivale populárnej hudby Zlatá ruža na Slovensku.

 

 

Jarmila Cinkotská gymnázium skončila v rodisku v školskom roku 1960/1961. V roku 1963 absolvovala I. stupeň Filozofickej fakulty v Novom Sade, študovala anglický jazyk a literatúru a srbochorvátsky jazyk. V roku 1969 vyštudovala na Vyššej pedagogickej škole v Sarajeve odbor hudobné umenie. V redakcii hudobného programu Novosadského rozhlasu pracovala od roku 1964 po 1978, keď bola zvolená do funkcie zástupkyne tajomníka Rajónového výboru Zväzu komunistov Vojvodiny. Počas práce v hudobnej redakcii sa venovala programu, ale naplno bola angažovaná aj v rozvoji ochotníctva Slovákov vo Vojvodine. Od roku 1966 až po odchod z rádia mala na starosti Stretnutie v pivnickom poli (Ján Guba, Ján Čérný), Folklórnu prehliadku slovenských ochotníckych súborov (Ján Makan, Ján Adámek — prvý ročník bol zorganizovaný v Hložanoch). V snahe zmobilizovať, podnietiť a podporiť hudobnú tvorbu Slovákov prispela k organizovaniu Súbehu o slovenskú hudobnú tvorbu v Selenči (Ján Šimoni). V tých časoch bol vo veľkej miere obohatený hudobný fond rozhlasu štúdiovými nahrávkami početných hudobno-speváckych skupín z mnohých vojvodinských prostredí. Osobitne bola počúvaná relácia Sobotienka ide, ktorú pripravovala a portrétovala v nej mnohých ľudových spevákov, muzikantov, či rozprávačov. Ako predstaviteľka Novosadského rozhlasu viackrát sa zúčastnila v práci medzinárodných prehliadok a súťaží (Prix de musigue folklorigue de Radio Bratislava). Pôsobila aj ako speváčka slovenských ľudových piesní a zábavnej hudby. V politickom živote tiež bola prítomná (obecné orgány ZKV, Pokrajinský výbor ZKV, komisie ZKS, ZK SZPJ). Zapojená bola aj do práce Kultúrno-osvetového spoločenstva Vojvodiny a Spolku slovakistov Vojvodiny. Novinárskou prácou sa začala zaoberať ešte v redakcii hudobného programu (Hlas ľudu, Dnevnik, Zvuk). V roku 1977 bola prijatá do Zväzu novinárov Vojvodiny. Dva roky bola aj jeho tajomníčkou, keď boli organizované mnohé tematické rozpravy na aktuálne témy. Zaoberala sa aj zberateľskou prácou (slovenské piesne), jej zbierka z terénu je uschovaná v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Niektoré jej práce vyšli tlačou v Zborníku XX. Zjazdu folkloristov Juhoslávie a v Slovenskom kalendári. V roku 1981 bola vymenovaná za hlavnú a zodpovednú redaktorku redakcie programov v slovenskej reči Novosadského rozhlasu a v roku 1989 jej bol zopakovaný mandát. Vtedy sa vzdala speváckej kariéry a venovala sa zachovaniu hudobného bohatstva Slovákov vo Vojvodine. Vrátiac sa v roku 1981 do rozhlasu, snažila sa uviesť do programu mnohé novinky a obohatiť ho novými žánrami rozhlasového prejavu. Prejavilo sa to zvlášť v roku, keď prišlo k rozšíreniu minutáže programu v slovenskej reči (7 hodín denne na vlnovej dĺžke 100 MHz). V tomto čase bol zaznamenaný rozvoj moderných žánrov rozhlasového novinárstva, uvedené kontaktové programy, realizované priame prenosy tak kultúrnych, ako aj politických manifestácií. Novinári redakcie programov v slovenskej reči sledovali úradné návštevy juhoslovanských štátnikov v zahraničí a informovali o tom prostredníctvom JRT celojuhoslovanskú verejnosť. A pracovalo sa aj na zdokonaľovaní. Organizovaná bola spolupráca s Filozofickou fakultou v Novom Sade, s Katedrou pre slovenský jazyk, ako aj mnohé semináre s cieľom zlepšiť a zveľadiť jazyk a jazykovú kultúru. V roku 1989 po zmenách v ústavnom zriadení Srbska odchádza z rozhlasu a začína podnikať. Koncom roka 1989 založila súkromný podnik (malo a veľkoobchod), jeden z prvých súkromných podnikov vo Vojvodine. Vyznamenaná bola Radom za zásluhy za národ so strieborným vencom Predsedníctva SERJ.

 

S osemdesiatkou na pleciach si treba vedieť užiť každý deň

 

S osemdesiatkou na pleciach si treba vedieť užiť každý deň

 

S vnúčatami

 

S vnúčatami

 

S autorkou príspevku

 

S autorkou príspevku

 

Jarmila Cinkotská je na dôchodku a žije v Novom Sade. Má dvoch synov a päť vnúčat. Syn Dr. Dušan Dobromirov je profesor na Fakulte technických vied v Novom Sade a Aleksandar Dobromirov je majiteľom známej novosadskej reštaurácie Café Veliki. Jeho syn a Jarmilin vnuk Daniel Dobromirov, ktorý sa školí v USA, úspešne sa dokazuje na hudobnej scéne:

 

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články