V roku 1786 zakladatelia Bulkesu na stepnom a trávnatom území vystavali najprv 200 domov. Evanjelický kostol vybudovali trochu neskôr – roku 1817, teda pred 200 rokmi. Boli to nemeckí evanjelici a oni na tieto končiny prichádzali v rámci tretej migrácie Švabov. V roku 1900 v Bulkesi už bolo tritisíc nemeckých kolonistov. Uvádza sa to na webovej stránke bulkes.de, kde ponúknutá možnosť voľby aj srbského jazyka. Túto svoju osadu a svoje príbytky Nemci však museli opustiť spolu s odchodom nemeckých okupačných vojsk na konci druhej svetovej vojny. Tí, čo to neurobili boli prinútení odísť alebo boli prepravení do juhoslovanských koncentračných táborov. Za nimi zostali prázdne, dobre vybavené domy. Ešte aj dnes v strede Maglića, ako pamätník týchto čias, sa vzpína nemecký evanjelický kostol a o niekdajších nemeckých obyvateľoch svedčí upravený nemecký cintorín. Pred pár dňami ho navštívili potomkovia niekdajších obyvateľov Maglića, ktorí sa pred pomníkom poklonili svojim predkom. Predtým, s obecným vedením podpísali Dohodu o partnerstve.
Dohoda o partnerstve s mestom Kirchheim unter Teck bola podpísaná 5. mája 2017 a ňou sa vytvára nový rámec priateľských vzťahov, spolupráce, partnerstva a priateľstva, ktoré sa budú udržiavať a zveľaďovať nielen medzi predstaviteľmi obecných orgánov а mestom, ale i prostredníctvom spolupráce podnikov, kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, športových klubov, mimovládnych organizácií a združení občanov. Toto partnerstvo a priateľstvo je prejavom tradičných priateľských vzťahov, skôr nadviazaných priamych kontaktоv predstaviteľov obce a mesta, ako i dlhoročnej spolupráce Vlasteneckého druženia Bulkes a Miestneho spoločenstva Maglić. Uvádza sa okrem iného na webovej stránke Obce Báčsky Petrovec, kde si možno prečítať aj širšiu informáciu a obzrieť fotografie z tejto vzácnej udalosti: http://www.backipetrovac.rs/sk/vesti/simic-i-matt-heidecker-potpisali-sporazum-o-saradnji-opstine-backi-petrovac-i-kirchheim-unter-teck-a
Z dejín Bulkesu viac TU: http://www.bulkes.de/istoria.html
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)