MOMS Kulpín

In memoriam: Ján Labát

Ján Labát v roku 2013 vybehol svoj posledný Petrovský maratón a včera 24. júna 2017 dobehol svoj životný beh. V tom medziobdobí bojoval so zákernou chorobou. Už viac nezápasí, odo dnes už odpočíva na petrovskom cintoríne.

 

Jánovi Labátovi v roku 2013 udelili Špeciálnu cenu Petrovského maratónu

 

Jánovi Labátovi v roku 2013 udelili Špeciálnu cenu Petrovského maratónu

 

Janko Labát sa narodil roku 1945 v Poprade na Slovensku. Tam jeho otec odbehol spolu z niekoľkými mužmi z Petrovca a okolia, ktorí nechceli ísť na nútenú prácu v druhej svetovej vojne. Janka životná cesta priviedla do otcovho rodiska, kde sa cítil ako doma a bol tam na svojom. Vyše 30 rokov hrával vo FK Mladosť, z čoho polovicu ako veterán, bol trénerom Ženského futbalového klubu Petrovec, ktorý súťažil v najvyššej súťaž v niekdajšej Spolkovej republike Juhoslávii, hrával hokej, šach, stolný tenis, zaoberal sa kolkárstvom, strelectvom... Z Janka Benšu, chlapca z Chudobínca, urobil maratónca svetového mena.

 

In memoriam: Ján Labát

 

Janko Labát naposledy bežal 25. jubilejný Petrovský maratón. Vtedy mu udelili Špeciálnu cenu za účasť na všetkých doterajších 25. ročníkoch Petrovského maratónu. Beh mal snáď najradšej a jeho najväčším oduševnením bol maratónec a bežec Janko Benša.

Janko Labát pre svoju prácu na športovom poli získal viaceré uznania: v roku 1967 mu udelili medailu JĽA za vojenské zručnosti, 1997 získal matičnú Plaketu Janka Bulíka, roku 2010 Cenu Obce Báčsky Petrovec... Vyhral početné súťaže. Z nádorom bojoval viac rokov a zdalo sa, že aj ten boj vyhrá, avšak sa nestalo tak...

Česť jeho pamiatke!

 

Komentárov  

0 #2 RE: In memoriam: Ján LabátSpevak 2017-07-11 11:39
Pokoj prachu jeho. Nech mu je lachka ta petrovska zem.
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 RE: In memoriam: Ján Labátposledný pozdrav 2017-06-27 05:39
Janko, nech ti je ľahká zem.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články