Poľovnícky spolok Fazan

Umieranie ako prísľub života

Vydavateľstvo Sezam book zo Zreňaninu v ústrety 62. belehradskému knižnému veľtrhu vydalo ďalší preklad zo súčasnej slovenskej literatúry do srbčiny, román Svetlany Žuchovej Obrázky zo života M. (Slike iz života M.). Slovenská spisovateľka Svetlana Žuchová (1976) je laureátkou Európskej ceny za literatúru (2015) a trojnásobná finalistka literárneho ocenenia Anasoft litera (2007, 2012, 2014). Povolaním je psychologička. Píše poviedky, eseje a romány. V súčasnosti žije v Prahe, donedávna v Mníchove. Najnovší preklad podpisujú Teodora Belićová a Zdenka Valentová Belićová.

 

Umieranie ako prísľub života

 

Román Svetlany Žuchovej Obrazy zo života M. zobrazuje obnaženú životnú každodennú rutinu a naše automatizované prežívanie, naše každodenné banálne rituály života, ktoré sa stávajú jediným možným spôsobom existencie. Zviditeľňuje sa v ňom úporná snaha konformizovať ľudské životy a ponechávať ich v nevzrušivej stereotypnosti.

M. je kafkovský iniciál mena hlavnej hrdinky románu Marisie, čím už v názve naznačuje dielo, v ktorom sa kondenzujú intelektuálna šírka, ale aj tiaživé a priestranné pocity jej aktérky. M. je mladá žena na hranici dievockého a dospelého veku, ktorá po matkinej smrti zostáva úplne sama a hľadá svoje miesto pod slnkom, ale ako to často býva, domov nie je miesto, ale ľudia, ktorí ho tvoria.

Útly rozsah knihy je dokonale prispôsobený obsahu a odkazu diela, je odzrkadlením autorkinej tvorivej zručnosti a štýlu, ktorého špecifikum sú krátke vety, bezprostrednosť a intímnosť, príznačná pre denníkové zápisky, ako aj asociatívnosť a repetitívnosť. Autorka týmto jazykom dokáže zobraziť pocity dievok, ktoré hľadajú to, čo pred tým stratili.

Špecifikom tohto diela je jazyk. Je presný, tiež funkčný a autentický. Svetlana Žuchová, keďže pracuje ako lekárka, dobre rozumie nemocničnému prostrediu, faktom tiež. Hlavná hrdinka Marisia je zdravotnou sestrou. Život a smrť berie vecne: takto sa to stalo, takto to je a inak to nebude. Presne pomenúva veci a javy a spočiatku sa do žiadnej špeciálne citovo neangažuje. Napriek tomu čitateľ presne cíti, čo Marisia prežíva. A prežíva hlboký smútok z poznania pominuteľnosti najbližších.

Život sa vždy musí budovať odznovu. Čitateľ je svedkom aj tohto konštruktívneho procesu. Umieranie je dôležitý motív v tomto diele. Nie tak smrť, ako proces umierania. Umieranie príbuzného, keď život ide ďalej. Umieranie ako úloha, ktorá je veľmi ťažká a vyčerpávajúca, ale pre jeho aktérov a svedkov nie aj jediná, lebo zároveň musia pozorne vykonávať všetky ďalšie existenčne dôležité aktivity, a umieranie blížnych akceptovať ako prísľub vlastného budúceho života.

 

Umieranie ako prísľub života

 

Svetlana Žuchová debutovala zbierkou poviedok Dulce de leche (2003), ktorá bola odmenená prémiou Literárneho fondu. Novelou Yesim (2006) sa prvýkrát dostala do druhého kola literárneho ocenenia Anasoft litera. Po piatich rokoch bol uverejnený jej román Zlodeji a svedkovia (2011), s ktorým sa znovu dostala do finále Anasoft litery a to isté sa stalo aj s poslednou knihou Obrázky zo života M. (2013), za ktorú jej o dva roky neskôr udelili v Bruseli aj prestížnu Európsku cenu za literatúru (2015).

Tento najnovší preklad vydavateľstva Sezam book zo Zreňaninu pribudol k skôr preloženým dvom slovenským románom: Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) (v preklade Dogodilo se prvog septembra (ili nekog drugog dana) Pavla Rankova a Dunaj v Amerike (v preklade: Dunav u Americi) Michala Hvoreckého.

Teodore Belićovej toto nie je prvý uverejnený preklad. Nedávno na Portáli pre urbánnu kultúru Korzo portal uverejnila preklad poviedky slovenskej spisovateľky Rút Lichnerovej Láska je jabĺčko (v preklade Ljubav je jabuka). Kniha vyšla za podpory Európskej komisie v rámci programu Kreatívna Európa.

 

Zdenka Valentová Belićová

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články