Poľovnícky spolok Fazan

Divadelná dekadencia?

Naša kultúra je očividne zasiahnutá dekadenciou. Spoločenský, kultúrny úpadok je evidentný na všetkých poliach a tak ani divadelníctvo nie je výnimkou. Výraznejšie to vnímame práve v tomto mesiaci, keďže október u nás prebieha v znamení divadelného ochotníctva. Akoby už málokto bol ochotný zapájať sa do ochotníckej činnosti. Mnohí na túto evidentnú smutnú realitu reagujú poznámkou, že sa naša mládež, ktorá by mala byť hnacím motorom kultúry, rozpŕchla po svete a tak chýbajú divadelníci, ale aj režiséri a najmä publikum. Viaceré naše prostredia, ktoré vždy mávali silné divadelné zázemie, sa v tomto roku nezmohli nacvičiť žiadnu predlohu. Tak napríklad na Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči nevystúpil ani len domáci divadelný súbor a vystala účasť napríklad aj Pivničanov, či Kovačičanov, ktorým ani Máškove dni nedopadli najlepšie. Pred nami je Divadelný vavrín, ktorý v posledných rokoch zápasí s výrazným nedostatkom obecenstva, o čom sa málo hovorí a málo toho sa aj podniká na afirmácii tejto prehliadky, ktorá je skôr festivalom, keďže je súťažného rázu.

 

Divadelná dekadencia?

 

Divadelná dekadencia?

 

Divadelná dekadencia?

 

Festival Zuzany Kardelisovej – festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie ženy v spoločnosti, sa organizuje od roku 2004 a aj po tohtoročnom sa zľahli dojmy. Festival vznikol na základe spolupráce s festivalom Aničky Jurkovičovej z Nového mesta nad Váhom a najúspešnejší súbor získava právo účasti na festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom na Slovensku. Už 19 rokov sa organizuje na počesť významnej kysáčskej herečky Zuzany Kardelisovej a zároveň nepriamo aj na počesť prvej slovenskej ochotníckej herečky Aničky Jurkovičovej, manželky Jozefa Miloslava Hurbana, čo si iste zasluhuje rešpekt. Práve z tých dôvodov a v ústrety jubilejnému dvadsiatemu festivalovému ročníku by sa snáď malo pouvažovať nad prípadnou novou náplňou festivalu a jeho kvalitatívnych zmenách.

V súťažnej časti tohtoročného festivalu vystúpilo päť ochotníckych súborov, z čoho iba štyri naše: DO KOS Jednota, Hložany s predstavením Čiara (na motívy hry Ljiljany Lašićovej Kuća sa prozorom) – réžia: Jaňa Urbančeková Fejzulahi, Divadlo VHV, Báčsky Petrovec zahralo inscenáciu Eugèna Ionesca: Tak sa to vraví v réžii Maríny Dýrovej, DS KUS Zvolen, Kulpín zahral Skúsené, neskúsené a tie iné autora Jeana Anouilha v réžii Maríny Dýrovej a Divadelná odbočka SKOS, Erdevík sa predstavila s hrou Jana Hrubíka Tsunami v réžii Vladimíra Šerfézyho. Na festivale sa zúčastnilo aj Divadielko Galéria pri Mestskom kultúrnom stredisku,Nové Mesto nad Váhom – Slovenská republika s predlohou Laca Farkaša: Tri prasiatka a vlk v réžii Ivana Radošinského.

V tomto roku si účasť na festivale Aničky Jurkovičovej na Slovensku vybojovali petrovskí ochotníci s predstavením Eugèna Ionesca: Tak sa to vraví v réžii Maríny Dýrovej. Naša mladá režisérka Marína Dýrová získala tiež osobitné uznanie za réžiu dvoch predstavení na tohtoročnom festivale a Cena Zuzany Kardelisovej sa tentokrát dostala do rúk režisérky a herečky Jany Urbančekovej Fejzulahi. Rozhodla tak odborná porota v zložení Alexander Bako, predseda a členovia Ján Kohút a Milina Chrťanová..

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články