„Keď sme prišli ku kaštieľu, z reproduktorov sa do podvečerného parku uprostred rozhorúčenej roviny rozliehala pieseň "Krásne je v Tatrách, tam hore vysoko na skalách..." Pozerala som na vysoký, štíhly smrek s vyschnutým vrcholcom, na ktorom sedelo vtáča. Zmocnila sa ma neopísateľná škála pocitov, dejiny, kultúra, ľudia a ich osudy, moje vlastné detstvo, rodičia, hory, ktorých prítomnosť si možno vyvolať spomienkou, družnosť, láska, krajina, krajiny čohokoľvek, nekonečnosť... Začali sme hudbou a poéziou Šamorínskych veršov, Dagmar čítala rozprávku O slimáčikovi Filipkovi a Erik pridal povznášajúcu bohému svojej poézie. V rovnakom poradí sme vystupovali aj v Novom Sade a v Petrovci, len sme s Erikom menili výber veršov, pokým Dagmar čítala tú istú rozprávku a menila komentáre, lebo ako povedala - texty rozprávok sa nemajú meniť," – takto návštevu v Kulpíne a ďalších dvoch prostrediach zažila poetka Judita Kaššovicová, ktorá tie tri dni v Srbsku strávila spolu s Dagmar Inštitorisovou, Erikom Ondrejičkom a Jurajom Turtevom.
„Takže na nás vždy svietilo rovnaké Dagmarine Slnko a Juraj všetko spájal piesňami na texty našich básní a improvizáciami, ako bolo potrebné. Pred vchodom do kaštieľa, na stoličkách s vysokým operadlom, v teplej noci, osvetlení sviečkami a nočnou oblohou sme zažívali všetci spoločne príbeh lásky, priateľstva, dobra a krásy. Fotografie, ktoré robil Vladimír Valentík a Katarína Pucovská, túto neopakovateľnú atmosféru dôverne zachytili. Pre mňa vrchol tohto leta, priam leto samotné vtesnané do troch dní."
"Vďaka Vám, priatelia, bolo to prekrásne stretnutie. A ako hovorí Paľo Boriš, vinár z Pezinka: Kto raz ochutná, musí sa tam vrátiť."
Celý článok TU: http://www.kns.sk/literatury.html
O literárnych večierkoch širšie aj TU:
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/9977-literatury
Foto: Katarína Pucovská