Šachový klub Kulpín

29. november, Deň republiky

V nie tak dávnej minulosti existovala jedna veľká a silná krajina – Socialistická federatívna republika Juhoslávia (SFRJ). Mohla by sa porovnať k akejsi malej Európskej únii. Zjednotených viacero národov, bez štátnych hraníc, s jednotným trhom. Pozostávala zo šiestich federatívnych republík, dnes už hranicami oddelených osobitných štátov, a dvoch autonómnych pokrajín, z ktorých jedna sa tiež domáha/domohla samostatnosti. Hlavná myšlienka na zriadenie takého jednotného štátu sa zrodila v roku 1943 na zjazde antifašistických síl v Jajci, keď novú krajinu pomenovali Demokratická federatívna Juhoslávia. Tá Juhoslávia, ktorá sa zrodila vo víchre II. sv. vojny, mala významný sviatok: Deň republiky, ktorý sa oslavoval na počesť 29. novembra z roku 1943 a spomenutého zjazdu antifašistických síl – Druhého zasadania AVNOJ-a v Jajci. Na ňom vyniesli rozhodnutie o federatívnom zriadení Juhoslávie a kráľovskej vláde bol zakázaný návrat do krajiny. Tá veľká Juhoslávia patrila medzi najrešpektovanejšie štáty nielen v Európe. Neskôr ju premenovali v Juhoslovanskú federatívnu ľudovú republiku a v roku 1963 vznikla SFRJ.

 

29. november, Deň republiky

 

Najprv predseda vlády a neskôr prezident Josip Broz Tito krajinu spravoval v duchu vojenskej neutrality. Nechcel vojnu, chcel mier. Bol jedným z hlavných iniciátorov a zakladateľov Hnutia nezúčastnených krajín. Je to, alebo azda lepšie, bola to medzinárodná organizácia združujúca 118 krajín, ktoré nie sú členmi mocenských blokov. Krajiny sa havanskou deklaráciou z roku 1979 zaviazali: „zabezpečiť národnú nezávislosť, zvrchovanosť, nedotknuteľnosť územia a bezpečnosť nezúčastnených krajín v ich úsilí proti imperializmu, kolonializmu, neokolonializmu, apartheidu, sionizmu, rasizmu a všetkým formám zahraničnej agresie, okupácie, dominancie, zasahovania alebo nadvlády, ako aj proti veľmociam a politickým blokom". Uvádza Wikipedia. Zatiaľ posledná konferencia z roku 2006 sa konala na Kube, kde členské štáty odsúdili izraelskú inváziu do Libanonu, podporili Irán v jeho jadrovom programe a skritizovali Spojené štáty americké za ich zahraničnú politiku.

Tito, ktorý bol všeobecne pokladaný za autoritatívneho vodcu, sa tešil veľkej popularite medzi členskými krajinami Hnutia nezúčastnených a po jeho smrti zoslablo aj toto hnutie a aj Juhoslávia. Pokladaný bol za zjednocovací symbol ako toho tretieho politického bloku, tak aj národov tvoriacich juhoslovanskú federáciu. SFRJ viedol do svojej smrti roku 1980 a k jej rozpadu došlo po jedenástich rokoch po jeho smrti.

Po rozpade SFRJ postupne zanikol aj sviatok. Úradne ho zrušili v novembri 2002, po vyše desaťročí od začiatku rozpadu juhoslovanského štátneho zväzku. Všetkých šesť republík z veľkej Juhoslávie si utvorilo samostatné štáty: Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Macedónsko a Srbsko. Vskutku sa osamostatnila aj jedna z dvoch pokrajín: Kosovo a Metochia. Druhá pokrajina – Vojvodina, jediná zostala v rámci Srbska.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články