Akademická maliarka Zuzka Medveďová sa narodila pred 125 rokmi 5. októbra 1897 v Báčskom Petrovci v roľníckej rodine. Patrila k prvým ženám Slovenkám, ktoré dosiahli takýto akademický titul. Jej dielo ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej v Petrovci, ktorá si v týchto dňoch, spolu so Spolkom filatelistov Báčsky Petrovec, uctila významné jubileum našej maliarky a dala vytlačiť personalizovanú poštovú známku s autoportrétom Zuzky Medveďovej. O necelé dva týždne, 17. októbra 2022, v parku Zuzky Medveďovej (pred knižnicou Štefana Homolu) odhalia tiež aj bustu Zuzky Medveďovej.
Zuzka Medveďová, autoportrét
Poštová známka venovaná Zuzke Medveďovej s reprodukciou jej obrazu Svadba bola vytlačená aj v roku 1995 pri príležitosti Slovenských národných slávností
Zuzka Medveďová v kroji
Obraz Zuzky Medveďovej Slovenská izba na ktorom mladá Zuzka pradie
Autoportréty Zuzky Medveďovej
„Ja, akademická maliarka Zuzka Medveďová z Petrovca, celé svoje dielo, ktoré som vytvorila pod vysokým báčanským nebom a tak čudesne krásne kopiacimi sa oblakmi nad žatevnými poľami mojej Podhory a rodiska, teraz životom a prácou uzavreté venúvam svojim drahým rodákom, Petrovčanom a krajanom v Juhoslávii. S veľkou láskou a zriekaním som ho tvorila a do ich lásky ho porúčam. Nech ho milujú s takou láskou ako som ja milovala ich."
Napísala krátko pred smrťou svoj životný a umelecký testament prvá akademická maliarka z radov tunajších Slovákov, na základe ktorého značná časť výtvarného diela Zuzky Medveďovej sa dostala do jej rodiska. Do rodného Petrovca sa 3. marca 1985 dostala aj urna s jej popolom (zomrela v Pezinku 1. februára 1985) a uložená bola do hrobu jej rodičov a sestier na petrovskom cintoríne.
Viac o Zuzke Medveďovej TU: http://www.muzeumslovakov.rs/galeria-zuzky-medvedovej/zuzka-medvedova/biografia-zuzky-medvedovej
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)