Spolok žien

Dožinky a duch obilia

Dožinky alebo aj obžinky sú slávnosti ukončenia žatvy a najčastejšie majú náboženský charakter. Slávnosť môže zahŕňať odváženie posledného snopu z poľa, predanie dožinkového venca hospodárovi a vinšovanie hojnosti úrody v ďalšom roku. Gazda ich po tom častoval a nasledovala hostina s hudbou a tancom. Mnohé žatevné zvyky, ktoré sa ojedinele dodnes pestujú, charakterizuje snaha o zachovanie „ducha" vegetácie aj po zbere plodín a prenesenie jeho priaznivého pôsobenia aj na nasledujúci rok. Ide o zvyky a rituály, ktoré spája použitie slamy a pšeničného zrna v obradno - zvykových rituáloch. V minulosti boli hlboko zakorenené povery o existencii „žitného ducha", ktorého bolo treba uchrániť pre nasledujúci vegetačný cyklus. Teda, spaľovanie slamy na poli bol neprípustný čin, snáď i zločin. Slama sa zvážala domov do stohov.

 

Dožinky a duch obilia

 

Podľa Jamesa George Frazera, škótskeho antropológa, religionistu a klasického filológa, ľudia verili, že ich „žitný duch" dokáže ochrániť pred zlými silami. Zo slamou boli preto nanajvýš obozretný. Toho „ducha" bolo treba vniesť do domu, alebo uviť veniec zo slamy a zavesiť na dom. Tento zvyk bol hlboko zakorenení aj vo Vojvodine vo viacerých etnických spoločenstvách. Zo slamy sa plietli slamienky, nádobky, klobúky...

Vianočná slama je jedným z najdôležitejších symbolov pravoslávnych Vianoc. Slama nás upomína na narodenie Ježiška. Na slame sa v minulosti spávalo. Namiesto matraca do postele sa dávala tzv. „slamenica". Slama sa využívala i pri stavaní domov a v dobytkárstve. V roku 2012 v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade o tom výstavu pripravili Tatjana Bugarski, vyšší kustód – etnológ a Anna Séčová Pintírová kustód – etnológ. Kysáčan Pavel Pavlov prakticky demonštroval výrobu slamených nádob.

 

Dožinky a duch obilia

 

Viac o tom TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/5028-duch-obilia-slama-v-kadodennom-ivote-a-ritualyduh-ita-slama-u-svakodnevici-i-ritualu

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články