In memoriam: Samuel Poniger (1954 – 2021)

Po takmer troch desaťročiach, koľko ohnutý kráčal pozemskou púťou s ukrutným bôľom zo straty syna, v nedožitom 67. roku svojho života sa pobral za svojim Igorkom. Profesor telesnej výchovy Samuel Poniger zomrel v novosadskej nemocnici, dvanásť dní po mozgovej príhode.

 

In memoriam: Samuel Poniger (1954 – 2021)

 

Samuel Poniger sa narodil 6. júna 1954 v Báčskom Petrovci, v rodisku ukončil základnú školu a v školení pokračoval na Slovensku. V Bratislave zakončil päťročnú strednú polygrafickú školu a potom aj Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského (1978). Počas prázdnin sa v Petrovci zapájal do práce FK Mladosť a pre tento futbalový klub prvý zápas zohral už ako 16-ročný. V Bratislave sa úspešne uplatnil v dorasteneckom mužstve prvoligového bratislavského Slovana, pre ktorý hrával šesť rokov. Počas štúdia sa oženil a v roku 1975 sa prvýkrát stal otcom. Vojenskú povinnosť si musel prísť splniť do Juhoslávie, po čom už s rodinou natrvalo zakotvil v rodnom Petrovci.

Vo futbale pokračoval v druholigovom RFK Nový Sad a keďže bol i vyškoleným futbalovým trénerom angažovali ho z niekoľkých našich slovenských dolnozemských klubov, v ktorých hrával a bol aj trénerom. V Kysáčskej Tatre ako hrajúci tréner pôsobil až šesť rokov, kratšie trénoval pivnických a hložianskych futbalistov a viackrát Petrovčanov, kde bol päť rokov i riaditeľom Športovo-rekreačného strediska Vrbara. A na tomto pracovisku ho osud potrestal tým najukrutnejším trestom a život jeho rodiny sa ubral dolu vodou. Na Pavla roku 1992 v dopravnej nehode utratili 17-ročného syna Igora. Samuel Poniger po tejto rodinnej tragédii dal výpoveď na pracovisku a z ťažkej krízy sa dostal predovšetkým vďaka dcére Nataške, s ktorou začal trénovať tenis.

Neskôr, už ako 42-ročný sa zamestnal v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, kde viedol futbalové, volejbalové a basketbalové sekcie. V tom čase začal trénovať i cyklistov a z tej generácie vyrástol aj reprezentant Srbska. Občasne viedol aj tenisovú školu, školu plávania, organizoval kurzy lyžovania...

V roku 2019 sa profesor telesnej výchovy na ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci Samuel Poniger rozlúčil so žiakmi, kolektívom, školou... So zmiešanými pocitmi vyhlásil: „Ja som sa dožil výslužby, môj mladší kolega Miroslav Jašo sa toho nedočkal." S potešením tiež kvitoval, že robil to, čo najviac chcel, zaoberal sa športom a žiakov tiež viedol v tom smere. Výslužbe sa predsa nesmierne tešil. Za žiakmi, ktorí ho na rozlúčku vyobjímali, mu však bolo veľmi ľúto.

„Teraz zostáva viera, nádej a láska, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska."

S láskou pokračuj v trénovaní svojho syna, ktorého si viedol športovými chodníčkami a ktorý na začiatku kariéry nečakane odlietol k širokým nebeským športovým terénom...