Spolok žien

Odovzdané Ceny Obce Báčsky Petrovec

Pri príležitosti 15. októbra, Dňa Obce Báčsky Petrovec, včera v sieni SVD usporiadali slávnostnú akadémiu na ktorej boli udelené najvyššie obecné ocenenia zaslúžilým jednotlivcom, spolkom a združeniam. Nositeľom tohtoročnej Ceny Obce Báčsky Petrovec je storočný Spolok petrovských žien a Osobitné uznania na rok 2021 získala hudobníčka Mariena Stankovićová Kriváková z Petrovca a Kulpínčan prof. Dr. Michal Babiak, kým Športové uznania udelili Jánovi Murtínovi z Hložian a Združeniu športových rybárov Ribolovac z Maglića. Blahoželáme!

 

Odovzdané Ceny Obce Báčsky Petrovec

 

Odovzdané Ceny Obce Báčsky Petrovec

 

Odovzdané Ceny Obce Báčsky Petrovec

 

Odovzdané Ceny Obce Báčsky Petrovec

 

Odovzdané Ceny Obce Báčsky Petrovec

 

Petrovské ženy začali organizovane pôsobiť v dávnom roku 1921, keď bola založená Odbočka Spolku československých žien. Predsedníčkou, a to až do roku 1941 keď táto ženská organizácia zanikla, bola Adela Greisingerová. V roku 1945 vznikol Protifašistický front žien – AFŽ, a neskôr toto združenie premenovali v Miestnu organizáciu žien, potom v Miestnu konferenciu pre spoločenské postavenie a aktivitu žien a v roku 2002 bol založený Spolok petrovských žien.

Od začiatku pôsobenia jednou z hlavných úloh Spolku petrovských žien bolo zachovanie zvykov a obyčají našich predkov. Keďže si uvedomili, že je to najúčinnejšie prostredníctvom národopisných výstav, počas dvoch decénií v Spolku petrovských žien nainštalovali zo 100 výstav — čo národopisných, čo príležitostných — k Vianociam, Veľkej noci, ku Dňu planéty Zeme, ku Dňu Petrovca, k Slovenským národným slávnostiam...
Mariena Stankovićová Kriváková, hudobná pedagogička, organizátorka kultúrneho života, dirigentka a muzikologička. Narodila sa v Belehrade 21. 9.1957. Základnú školu zakončila v Báčskom Petrovci a Strednú hudobnú školu Isidora Bajića v Novom Sade. Diplom v odbore Muzikológia získala na Hudobnej akadémii v Záhrebe v roku 1981. Niekoľko rokov pracovala na Hudobnej škole Petra Kranjčevića v Sriemskej Mitrovici, tiež v Hudobnej redakcii RTV Nový Sad a od roku 1989 do roku 2020 pôsobila na ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Od 1. októbra roku 2020 je v dôchodku. Počas svojej práce viedla detský zbor, s ktorým získala viacero ocenení na festivaloch a súťažiach detských zborov Vojvodiny a Srbska. Je zakladateľkou niekoľkých kultúrnych podujatí v Obci Báčsky Petrovec. Jedným z najvýznamnejších je festival Spievajže si, spievaj, ktorý pretrváva už od roku 1993. Taktiež je zakladateľkou Komorného zboru Musica viva (zbor v rokoch u 1 2000 — 2010 pôsobil v rámci Miestneho odboru Matice slovenskej v Petrovci a neskôr samostatne) a tiež zborového festivalu Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny, ktorý pretrváva od roku 2008. Je spoluautorkou učebníc Hudobnej kultúry pre 3. až 8. ročník základnej školy.

Michal Babiak, docent na Katedre estetiky v Bratislave, literárny a hudobný kritik, režisér a dramaturg, sa narodil 14. decembra 1961 v Kulpíne, v slovenskej dolnozemskej rodine. Štúdium slovenčiny a postgraduálne štúdiá absolvoval na Filozofickej fakulte v Novom Sade.. V období rokov 1986–1991 pôsobil ako asistent na Katedre slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Po eskalácii vojnového násilia na území bývalej Juhoslávie, roku 1991 sa presťahoval s rodinou na Slovensko a hneď začal pôsobiť na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde nepretržite pôsobí aj teraz (ako docent na Katedre estetiky). Okrem toho pôsobil aj na iných pracoviskách: Krajanské múzeum, Ústav pre zahraničných Slovákov, Dom zahraničných Slovákov, redakcia časopisu Tvorba T, Národné divadelné centrum – všetko v Bratislave, Fakulta dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici atď. Od roku 1998 pôsobí v profesionálnych divadlách ako režisér a dramaturg; režíroval v profesionálnych divadlách v Bratislave, Zvolene, v Košiciach, Žiline, Trnave, ako aj v Slovinsku, Chorvátsku a Srbsku. Od roku 2005 sa venuje aj opernej réžii. Je autorom a spoluautorom viacerých kníh. Na Slovensku bol viackrát odmenený za svoju režijnú a teatrologickú činnosť, v rumunskom Nadlaku získal v roku 2014 Cenu Ondreja Štefanka za činnosť, ktorou výrazne a dlhodobo prispel k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Cenu Pro Cultura Slovaca získal v roku 2018 za vedecko – výskumnú činnosť v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov, za prínos v oblasti divadelného umenia, za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry a za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí. Cenu Nového života za svoju literárnu tvorbu získal doteraz 4x, za roky 2004, 2007 a 2015 a najnovšie za rok 2020.

Ján Murtín dlho rokov sa venuje športu. Najprv bol hráčom a neskôr aj členom vedenia Futbalového klubu Budúcnosť z Hložian a trénerom pionierskeho kolektívu tohto klubu. V období 2004 – 2007 pracoval ako tréner prvého tímu. Je aj športovým dopisovateľom.

Združenie športových rybárov Ribolovac z Maglića je založené roku 2004. Stará sa o svoje prostredie a v spolupráci s miestnymi organizáciami z opustenej skládky utvorilo jazero, ktoré zarybňuje a na ktorom organizuje lov rýb a súťaže a osobitnú starostlivosť venúva pionierom.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články