Spolok žien

Slováci a jubileum gymnázia v Sriemskych Karlovciach

V Sriemskych Karlovciach je od včera sprístupnená výstava o 230 rokoch karloveckého gymnázia, ktorá svedčí o význame tejto inštitúcie pri kladení základov srbskému školstvu, avšak poukazuje aj na význam Slovákov v jeho dejinách. Od svojho založenia až dodnes gymnázium v Sriemskych Karlovciach predstavuje významnú časť srbskej histórie a kultúry. Ono však svedčí aj o nemalom význame Slovákov na týchto končinách. Dokazujú to aj štyria prví riaditelia tohto nášho najstaršieho gymnázia, ktorí boli Slováci, rovnako ako aj jeho prví učitelia. Tí do školy prinášali aj prvé knihy a vďaka aj tomu škola má Pamätnú knižnicu, najstaršiu a najbohatšiu školskú knižnicu v Srbsku. Gymnázium disponuje aj cenným herbárom, ktorý vznikol koncom 18. a začiatkom 19. storočia a ktorého prvú časť urobil Andrej Volný, v poradí druhý riaditeľ tejto školy.

 

Slováci a jubileum gymnázia v Sriemskych Karlovciach

 

Slováci a jubileum gymnázia v Sriemskych Karlovciach

 

Slováci a jubileum gymnázia v Sriemskych Karlovciach

 

Slováci a jubileum gymnázia v Sriemskych Karlovciach

 

Gymnázium v Sriemskych Karlovciach, okrem tituly najstaršieho gymnázia v Srbsku, sa pýši aj najstarším herbárom na Balkáne, ktorý datuje z 18. storočia. Rozprávka o herbári Andreja Volného, starostlivo zaopatrenom v karloveckom gymnáziu, je málo známa, aj keď nie celkom neznáma. Málo vieme aj o tom, že prví štyria riaditelia prvého srbského gymnázia v Sriemskych Karlovciach boli Slováci a to Ján Gros, Andrej Volný, Karl Rumy a Pavel Magda. Druhý, Andrej Volný (Wolný) v Karlovciach zotrval najdlhšie, 21 rokov a zanechal najhlbšiu stopu v tejto chýrečnej školskej ustanovizni a na týchto končinách. Jeho herbár sa zaraďuje medzi najhodnotnejšie herbáre v Európe a v roku 1950 bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku osobitného významu a zaradený pod ochranu štátu. Aj keď sa nazýva Volného herbár, v ňom je iba zo 200 rastlín, ktoré spracoval Andrej Volný. Ďalších asi 7.100 zozbierali buď jeho pokračovatelia alebo boli získané výmenou s inými botanikmi v období rokov 1798 až 1866. Andrej Volný bol profesorom aj nášmu slávnemu básnikovi Brankovi Radičevićovi a kamarátil sa s Dositejom Obradovićom a Vukom Karadžićom, ktorému zasielal ľudové názvy rastlín pre jeho "Rječnik".

Vystavené sú aj originálne dokumenty o založení gymnázia, z ktorých sa možno dozvedieť, že sa metropolita Srbskej pravoslávnej cirkvi Stefan Stratimirović osobitne angažoval na založení gymnázia v Karlovciach. Práve na pozvanie Stefana Stratimirovića prišli do karloveckého gymnázia aj prví štyria riaditelia Slováci. Stefan Stratimirović bol proslovenský orientovaný a veľkým priateľom Slovákov, čo neprekvapuje, keďže sa narodil v Kulpíne roku 1757 a odrastal medzi Slovákmi.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

0 #2 RE: Slováci a jubileum gymnázia v Sriemskych KarlovciachMitko 2021-11-08 21:57
Znamená teraz je keď je niečo pozitívne a dobré, tak Vojvodina nie je na Balkáne, ako súčasťou Srbska, a keď nie tak je na Balkáne.
Balkán treba rozumieť, chápať, cítiť, mať ho rád. Balkan, názov podľa jednej legendy je zložený z dvoch slov: BAL - KRV a KAN- MED. Je aj sladkým a je aj krvavým.
Citovať | Nahlásiť administrátorovi
0 #1 RE: Slováci a jubileum gymnázia v Sriemskych KarlovciachBratislav 2021-10-29 09:34
V texte je omyl. Najmä Sr. Karlovci sa nachádzajú v Strednej Európe a tým herbár nemôže byť skúmaný ako Balkánsky.
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články