Spolok žien

Pavel Cesnak (1906 – 1959)

Pred 115 rokmi 10. novembra 1906 v Kulpíne sa narodil Pavel Cesnak. Tu zakončil aj základnú školu, potom študoval na gymnáziu v Petrovci, na ktorom maturoval s druhou generáciou maturantov v školskom roku 1927/28. V tom istom roku zložil aj rozdielne skúšky z pedagogických predmetov v Novom Sade a stal sa učiteľom na Základnej škole v Kulpíne. Žil a pôsobil v turbulentných vojnových, medzivojnových a povojnových rokoch, keď sa zodpovedalo a pykalo za každý myšlienkový odklon od politickej línie. Aj keď v medzivojnovom období začal vyučovať, najprv v Kulpíne a potom v Pivnici, počas druhej svetovej vojny ho okupačné vrchnosti neprevzali do služby pre jeho pokrokové zmýšľanie. Odišiel preto na Slovensko, kde bol úradníkom. Po oslobodení sa vrátil do Kulpína a v roku 1945 bol najprv učiteľom a už vo februári 1946 sa stal riaditeľom školy. Patril medzi veľmi činných aktivistov v spoločenskom a kultúrnom živote. Bol riaditeľom kulpínskej základnej školy a dva roky aj riaditeľom gymnázia v Petrovci. V kultúrnom živote slovenskej národnosti vo Vojvodine účinkoval v organizovaní divadelného ochotníctva.

 

Pavel Cesnak (1906 – 1959)

 

Pavel Cesnak (1906 – 1959)

 

Vojna bola zakončená. Vojenskú správu vystriedali civilné vrchnosti. Nový školský rok 1945/46 sa začal už v slobode a v mieri. Na vedúcom postavení v kulpínskej škole Pavel Cesnak bol v období povojnového budovania krajiny. Život sa postupne normalizoval. Začalo sa obdobie obnovy a výstavby vojnou zbúranej krajiny. Bolo treba obnoviť zbúrané mestá, popálené dediny, mosty, cesty, trate a továrne, zabezpečiť chlieb pre obyvateľstvo, obnoviť nemocnice, školy. Učebníc nebolo a namiesto písaniek sa používali hlavne škridlicové tabuľky a "grifle". V učebniach boli plechové pece „pazderky", ktoré sa museli aj dvakrát denne plniť, ale miestnosti sa predsa nemohli riadne zohriať. Napriek početným ťažkostiam ľudová moc venovala náležitú pozornosť školstvu. UŽ v októbri 1949 bol vynesený Zákon o sedemročnom školení, v ktorom bolo zapísané: „Každému schopnému juhoslovanskému človeku, bez ohľadu na jeho sociálny stav, treba umožniť v plnej miere rozvinúť svoje schopnosti, pozdvihujúc tým všeobecnú kultúrnu úroveň..." Pavel Cesnak s v tom smere naplno angažoval a písal texty o výučbe slovenského jazyka na ľudových a stredných školách so slovenskou vyučovacou rečou. Uvádza sa to v Pamätnici z roku 1996 vydanej pri príležitosti 200 rokov školy v Kulpíne.

Pred príchodom na petrovské gymnázium už bol známym pedagogickým pracovníkom, učiteľom a riaditeľom Základnej školy J. A. Komenského v Kulpíne a tiež okresným a pokrajinským pedagogickým inštruktorom v Novom Sade. V časopisoch a novinách uverejňoval články o pedagogických otázkach a o otázkach školstva. Riaditeľom gymnázia v Petrovci bol v školských rokoch 1949/50 a 1950/51. Do funkcie nastúpil z rozhodnutia Oddelenia pre osvetu Veliteľstva novosadského územia GIONSAPU 26. augusta 1919. Na gymnáziu vyvinul všestrannú pedagogickú činnosť a prejavil osobitné pedagogické schopnosti. Z rozhodnutia GIONSAPU 21. augusta 1951 bol uvoľnený z funkcie riaditeľa. Znovu sa vrátil do Kulpína ako riaditeľ na svoju základnú školu. Píše v Pamätnici 50 rokov slovenského gymnázia v Petrovci z roku 1969. Čoskoro po príchode do rodiska sa ťažko rozchorel, začali ho trápiť srdcové problémy, diagnostikovali mu anginu pectoris. Kvôli chorobe sa krátko pred smrťou vzdal funkcie riaditeľa. Umrel náhle 23. decembra 1959 vo veku 53 rokov na srdcovú príhodu. Pochovaný je na kulpínskom cintoríne.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články